26. 1. 2007
RSS backend
PDA verze
Čtěte Britské listy speciálně upravené pro vaše mobilní telefony a PDA
Reklama
Reklama
Celé vydání
Archiv vydání
Původní archiv

Autoři

Vzkaz redakci

OSBL
Tiráž

Britské listy

http://www.blisty.cz/
ISSN 1213-1792

Šéfredaktor:

Jan Čulík

Redaktor:

Karel Dolejší

Správa:

Michal Panoch, Jan Panoch

Grafický návrh:

Štěpán Kotrba

ISSN 1213-1792
deník o všem, o čem se v České republice příliš nemluví
26. 1. 2007

Neukončená kauza demokracie

Jeden zo spôsobov hodnotenia demokracie je cez definovanie "demosu", teda určenie, kto je nostiteľom práva a kto je len predmetom rozhodnutí iných. V antických gréckych alebo stredovekých európskych mestách boli "demosom" iba muži spĺňajúci určené kritériá pôvodu alebo majetku. Neskôr demos "expandoval" a nemajetní a vidiecki muži nadobudli právo voliť. Dvadsiate storočie prinieslo skutočnú revolúciu v podobe uznania druhej polovice ľudstva za občanov s právom podielať sa na rozhodnutiach: hlasovacie právo žien postupne, krajinu po krajine, dobilo západný svet.

Napriek tomuto postupnému narastaniu obsahu pojmu "demos" prekvapujúco dodnes existuje veľký segment obyvateľstva, ktorý nie je priamo reprezentovaný v kľúčovom demokratickom procese. Deti a mládež, vo väčšine prípadov do veku 18 rokov. Mladí ľudia sú považovaní za mentálne nezrelých na volebné rozhodnutia a všeobecne panuje viera, že ich názory a potreby sú reprezentované hlasmi ich rodičov.

Je to ale skutočne tak? Je záver, že mladí nie sú schopní voliť, správny? Sú potreby a názory mladých ľudí skutočne kryté hlasmi ich rodičov?

Jednou z veľkých zmien 20. storočia je dramatický rast vzdelanostnej úrovne a prístupu k informáciám u širokých vrstiev obyvateľstva, osobitne u mladých. Niet pochýb, že dnešní 15, 16-roční vedia o realitách sveta omnoho viac, ako vedela veľká väčšina dospelých pred 50 rokmi. Dnešní 16-roční sú lepšie vzdelaní a objem informácií, ku ktorým majú cez médiá, internet a školy prístup, sa nedá vôbec porovnať so situáciou pred polstoročím. Mladí ľudia dnes majú omnoho viac znalostí a vďaka lepšiemu vzdelaniu aj lepšie kognitívne kapacity na robenie volebných rozhodnutí, ako mali ich predkovia vo svojich mladých rokoch. Napriek tomu sú ponechaní mimo kľúčového demokratického procesu -- volieb. Častým ospravedlnením tejto marginalizácie mladých je údajný nedostatok skúseností.

Iní tvrdia, že mladí ľudia by sa stali ľahkou obeťou politickej manipulácie extrémistickými politickými stranami a často pritom pripomínajú ako príklad nacistické Nemecko. Nikto však nenavrhuje odobrať volebné právo starým ľuďom s Alzheimerovou chorobou, senilnou demenciou alebo len so základným vzdelaním, hoci ich schopnosť robiť rozumné rozhodnutia v komplexnom modernom svete je často omnoho slabšia ako u 16, 17-ročných stredoškolákov. Príznačné pritom je, že právne systémy krajín čoraz viac uznávajú kognitívne schopnosti mladých ľudí, keď ide o kriminalitu a aj 14, 15-ročné deti čoraz častejšie končia vo väzniciach.

Niektorí oponenti hlasovacieho práva pre 16-ročných tvrdia, že mladí by aj tak svoje volebné právo nevyužívali. Ak by to ale aj bola pravda, nie je to relevantný argument proti ich právu voliť. Tí mladí, ktorí by o uplatnenie svojho volebného práva stáli, by ho použili -- iní nie, ale bola by to ich slobodná voľba.

Zníženie volebného veku zo súčasných 18 rokov na 16 by do kľúčového politického procesu vnieslo pohľady a preferencie dvoch populačných ročníkov. Bol by to krok správnym smerom, ale čo s omnoho väčšou skupinou detí mladších ako 16 rokov? Čo s ich potrebami, názormi a preferenciami? Rozšírený názor je, že ich potreby a pohľady sú zastúpené hlasmi ich matiek a otcov. Ale je tomu tak naozaj? Ako otec svojich detí sa určite snažím brať do úvahy to, čo verím, že je dobré pre ne. Povedzme, že mám sklony hlasovať za strany so silnými programami v oblasti vzdelávania a životného prostredia. Ale ako rodič, ktorý má čoraz bližsie k dôchodkovému veku, venujem pozornosť aj stranám ponúkajúcim rozumné dochôdkové programy. Ak by som bol nezamestnaný, môj hlas by najskôr asi získali strany so silným programom tvorby pracovných príležitostí, bez reálneho ohľadu na ich program v oblasti vzdelávania alebo životného prostredia. A ak by som bol chronicky chorý, bola by to politika zdravotnej starostlivosti, čo by najpravdepodobnejšie určilo moje volebné rozhodnutie.

Ako rodič mám len jeden hlas, ale očakáva sa odo mňa, že ho rozdelím v prospech dvoch generácií: to je často nemožné. A je to záujem detí -- teda často politiky dlhodobého zamerania ako sú environmentálne alebo vzdelávacie -- ktoré sú najskôr obetované v prospech bezprostrednejších záujmov generácie, ktorá ma právo voliť v svojich rukách.

Paradoxne, riešenie nie je až tak zložité. Rodičia nezletilých detí by jednoducho mali mať extra hlasy za každé z ich detí. V prípade jednodetných rodín, ktorých rodičia sa nedokážu dohodnúť, kto hlasovací lístok dostane, by sa výherca vylosoval priamo pred volebnou komisiou. V prípade dvojdetných rodín by po jednom hlase naviac dostal každý rodič. V prípade rozvedených rodičov by hlasy detí pripadli dospelému, ktorému súd zveril deti do opatery. Neexistujú žiadne neriešiteľné technické dôvody, ktoré by znemožnili rodičom hlasovať v zastúpení svojich detí.

Tak prečo nie? Najskôr asi preto, že nikto zatiaľ nevyvinul seriózne úsilie dať rodičom možnosť hlasovať priamo aj za svoje deti. Povrchné odobrenie tohto stavu spočíva v predpoklade, že by sa aj tak nič nezmenilo -- to jest že "hlasy detí" by šli presne tým istým stranám, ako hlasy ich rodičov. Toto môže byť do istej miery pravda -- ale dôležité je, že aspoň časť hlasov by šla pre iné priority a strany, ktoré ich reprezentujú. Len pred dvomi tromi generáciami bola veková štruktúra obyvateľstva Európy omnoho mladšia a mladí ľudia prevládali. Dnešný obraz je radikálne odlišný: realitou je rýchle demografické starnutie a počet dôchodcov v mnohých štátoch EÚ prevyšuje počet mladých pod 18 rokov.

Keďže mladí do 18 nemajú hlasovacie právo a ich potreby a záujmy nie sú dostatočne reprezentované ani hlasmi ich rodičov, výsledkom je neproporcionálne veľký vlyv starších generácií na budúcnosť. Vzdialená budúcnosť, ktorá je celkom prirodzene dôležitejšia pre mladú generáciu, je predurčovaná hlasmi dominantnej staršej generácie. Váha hlasov starších voličov je posilnená aj rozšírenou tendenciou starších vekových skupín zúčastňovať sa na voľbách vo vyššom percente ako mladší voliči. Posilnenie relatívnej váhy "mladých hlasov" priznaním extra hlasov za deti ich rodičom a tým aj silnejšej motivácie, aby šli voliť, by sa mohla stať dôležitým antidótom na prevenciu "sklerotizácie" európskej politiky.

Predpoklad, že medzi hlasmi rodičov a hlasmi dávanými rodičmi v mene ich detí by nebol žiadny rozdiel, je jedným spôsobom ospravedlnenia status quo diskriminujúceho deti a mládež. Skrytý pod týmto povrchom môže byť strach niektorých ludí z rizika, že ak by bolo umožnené hlasovať mladým alebo by boli rodičom poskytnuté volebné lístky aj za ich deti, skupiny obyvateľstva s viac deťmi by získali viac politického vplyvu. Niekto sa bojí Rómov, iní katolíkov, ďalší trebárs chudobných vrstiev spoločnosti... S vysoko prevažujúcim modelom dvojdetnej či dokonca len jednodetnej rodiny v Európe by bol tento efekt len málo signifikantný. Slúži ale ako zdôvodnenie status quo a predlžovania nedovŕšenosti našej demokracie, v ktorej tí, ktorí sú v deklaratívnej rovine pre nás tými najdôležitejšími, sú vylúčení z demokratickej polis.

Koniec 20. storočia bol v niektorých častiach sveta poznamenaný politickými hnutiami "šedivých panterov" bojujúcich za záujmy a potreby dôchodcovskej generácie. Začiatok 21. storočia môže byť tým správnym časom pre zrod "ružových panterov" žiadajúcich spravodlivosť a reprezentáciu našich detí. Európa, demograficky najstarší kontinent Zeme, je správnym miestom pre zrod takéhoto úsilia.

                 
Obsah vydání       26. 1. 2007
28. 1. 2007 "Dopis z Ameriky": Jsme s Vámi -- Buďte s námi ! Petr  Frish
27. 1. 2007 Václav Havel inspiruje k boji proti základně Jiří  Jírovec
27. 1. 2007 Reportáž na Nově o základnách
27. 1. 2007 Čeští novináři "objevili" americkou paprskovou zbraň, a ono je to jinak Štěpán  Kotrba
27. 1. 2007 Americká strategie proti globálnímu oteplování: obří zrcadla ve vesmíru
27. 1. 2007 Co dělat? Petr  Furmánek
26. 1. 2007 Obsluhoval jsem amerického krále Jan  Sýkora
26. 1. 2007 Údiv mezinárodních studentů Jan  Čulík
27. 1. 2007 Jsem spíše PRO americkou základnu Boris  Cvek
27. 1. 2007 Veřejnosti musejí být přístupné politické informace Tomáš  Stýblo
27. 1. 2007 Ochránit kulturní svět Jan  Polívka
27. 1. 2007 Degradace demokratického systému Stanislav A. Hošek
27. 1. 2007 Dva systémy radarů a začarovaný kruh, aneb Není tam nikdo, kdo by se oficiálně zeptal nejen premiéra Topolánka? Uwe  Ladwig
27. 1. 2007 O sovětských raketách na československém území
27. 1. 2007 Zelená slova. A činy? Milan  Daniel
26. 1. 2007 Zelení, nebo Khaki? Milan  Daniel
26. 1. 2007 Zkusme to opačně
26. 1. 2007 Česká vláda: Neformální iniciativa ANO základnám Jakub  Rolčík
27. 1. 2007 Deštník Tomáš  Koloc
26. 1. 2007 Pondělní demonstrace proti americké základně byla zakázána
26. 1. 2007 Protestní shromáždění všech, kdo chtějí zemřít přirozenou smrtí
26. 1. 2007 Srdce kardiaka bije pro základnu Bohumil  Kartous
26. 1. 2007 Radarový systém rychle a snadno Michal  Mašín
26. 1. 2007 Česko-ruské jádro komunistického pudla Miroslav  Šuta
27. 1. 2007 Takhle se nedá diskutovat
27. 1. 2007 KSČM žádnou ekologickou politiku nemá Miroslav  Šuta
27. 1. 2007 Sociální demokrat, kudy chodil, tudy krad Topí  Pigula
27. 1. 2007 Citát dne (včerejšího)
26. 1. 2007 Slušnost se bere automaticky jako projev slabosti
26. 1. 2007 Britská vláda chce soudit ruského podnikatele za vraždu špiona Litviněnka
26. 1. 2007 Do srpna 1968 jsme byli oázou bez základen, nepusťme sem raketový deštník ani dnes Miloš  Pick
26. 1. 2007 Citát dne (včerejšího) Miloš  Balabán
25. 1. 2007 Generále, ověřte si informace! Štěpán  Kotrba
26. 1. 2007 Štěpán Kotrba straší lidi
26. 1. 2007 Američané ruší, co mohou
26. 1. 2007 Radar Česko neochrání, budeme cílem, varuje expert
26. 1. 2007 Primitivní antiamerikanismus Britských listů
26. 1. 2007 Primitivní amerikanismus pana Mezírky
26. 1. 2007 Stanovisko k rozsudku v kauze Testcom Vladimír  Mlynář
26. 1. 2007 Rozsudek zní - vinen Štěpán  Kotrba
26. 1. 2007 Gorova Nepohodlná pravda rozzuřila amerického evangelikála
27. 1. 2007 Rusko-řecký ropovod povede přes bulharský Burgas
27. 1. 2007 Baradei si myslí, že válka s Íránem by byla katastrofou Štěpán  Kotrba
26. 1. 2007 Rusko-indické námluvy Oskar  Krejčí
26. 1. 2007 2 Ivo  Fleischmann
26. 1. 2007 Neukončená kauza demokracie Juraj  Mesík
26. 1. 2007 Říman: Není radno tak důležitou funkci obsazovat výběrovým řízením Stanislav A. Hošek
26. 1. 2007 Bratrství, aneb Jen starý nebo také už zastaralý ideál? Uwe  Ladwig
26. 1. 2007 Česko-rakouské války o jádro pudla Miroslav  Prokeš
26. 1. 2007 O nás bez nás
26. 1. 2007 Americký protektorát Čechy a Morava
26. 1. 2007 Čo znamená socializmus 21. storočia vo Venezuele? Gregory  Wilpert
26. 1. 2007 STV: Manipulácia a škandalizácia na spôsob Kordu a Kyšku Alena  Behúnová
26. 1. 2007 Československá výzbroj byla v době mnichovské krize skutečně dobrá
26. 1. 2007 PPPO - pravá podstata protiraketové obrany
25. 1. 2007 Americký Senát odmítl Bushův apel o Iráku
25. 1. 2007 Radarová základna: dezinformace znehodnocují občanskou debatu Štěpán  Kotrba
25. 1. 2007 Americký systém protiraketové obrany "nemá technický význam"
25. 1. 2007 Základna USA v ČR - a moje vládo, bez váhání, do toho! Oldřich  Průša
25. 1. 2007 Čím hůř, tím líp? Jindřich  Kalous
25. 1. 2007 Mlynář: Šok v soudní síni Zdeněk  Jemelík
25. 1. 2007 Evropská ústava: jak dál? Simone  Radačičová
24. 1. 2007 Je vůbec nějaká možnost zastavit svévolné jednání vlády?
31. 12. 2006 Hospodaření OSBL za prosinec 2006
22. 11. 2003 Adresy redakce