27. 11. 2006
RSS backend
PDA verze
Čtěte Britské listy speciálně upravené pro vaše mobilní telefony a PDA
Reklama
Reklama
Celé vydání
Archiv vydání
Původní archiv

Autoři

Vzkaz redakci

OSBL
Tiráž

Britské listy

http://www.blisty.cz/
ISSN 1213-1792

Šéfredaktor:

Jan Čulík

Redaktor:

Karel Dolejší

Správa:

Michal Panoch, Jan Panoch

Grafický návrh:

Štěpán Kotrba

ISSN 1213-1792
deník o všem, o čem se v České republice příliš nemluví
25. 11. 2006

Z hviezdy médií prezidentka?

Radovan Geist

Minulý týždeň zvolila francúzska Socialistická strana za svoju oficiálnu kandidátku do boja o prezidentský post Ségoléne Royalovú. Aké šance má táto kandidátka, ktorá vyvoláva protichodné reakcie?

Už boj o post oficiálneho kandidáta socialistov napomohol ukázať jej slabé a silné miesta. Odporcovia jej vyčítajú slabé politické skúsenosti a neurčitý program. Royalová je na francúzske politické pomery pomerne mladá. Má určite menej skúseností ako politickí "mamuti", s ktorými sa zrazila v primárkach (ako bývalý premiér Laurent Fabius a bývalý minister financií Dominique Strauss-Kahn). Z "hmlistého programu" však Ségoléne Royalová dokázala urobiť výhodu.

Zbierku občianskych podnetov, ktoré majú slúžiť ako podklad pri tvorbe budúcej politiky, označili jej súperi za "populizmus" a úsilie zakryť nedostatok vlastných ideí. Mnohí Francúzi ju však prijali pozitívne. Videli v nej popretie tradícií súčasnej francúzskej politiky, v rámci ktorých "republikánska aristokracia" vychovaná elitnými školami predkladá "obyčajným ľuďom" plány bez toho, aby sa obťažovala spýtať sa ich na niečo. Netradičný štýl Royalovej tak odrážal pocit odcudzenosti u odcudzených voličov. V primárnych voľbách to zabralo. Ostáva otázkou, či uspeje v súboji o prezidentské kreslo. V "skutočnej" predvolebnej kampani môže byť oproti vynikajúcemu rečníkovi a skúsenému politikovi Sarkozymu v nevýhode. (Sarkozy v decembri s vysokou pravdepodobnosťou oznámi svoju kandidatúru za gaullistickú pravicu.)

Royalová je typom političky, ktorú má mediálny svet rád. Nejde len o jej fyzický vzhľad. Kandidátka socialistov si veľmi starostlivo buduje svojský imidž. Vyštudovala síce elitné školy, prezentuje sa však ako politický outsider, ktorý chce zatriasť elitárskou štruktúrou francúzskej politiky. Vo vnútrostraníckom boji obišla všetky zaužívané postupy a zatiaľ čo si jej súperi budovali koalície v Socialistickej strane, ona post kandidátky získala hlavnej predovšetkým vďaka vlne popularity vo verejnosti -- v tohoročnom prieskume časopisu FHM o 50 najobľúbenejších osobností Francúzska sa okrem nej neumiestnil žiaden poslanec.

Príkladom je aj spôsob, akým prezentuje svoj súkromný život. Otvorene hovorí o svojom "neľahkom detstve", o tom, ako odpor voči dominantnému a konzervatívnemu otcovi posilnil jej odhodlanie, vôľu uspieť mimo roly, ktorú žene pripisujú tradície. Súčasne sa v médiách objavuje ako matka štyroch detí. Vo svojom obraze tak spája "tvrdosť" vyžadovanú od lídra "veľkého francúzskeho národa" s "porozumením", vďaka ktorému "dokáže uchrániť občanov pred tvrdými dosahmi globalizácie".

Jej šance v prezidentskej kampani ťažko predpovedať. Rozhodujúce víťazstvo v primárkach (získala približne 60 percent hlasov, trikrát viac ako ďalší dvaja kandidáti) výrazne upevnilo jej postavenie v Socialistickej strane a minimalizovalo riziko, že bude musieť čeliť silnej vnútornej opozícii. Okrem toho, hoci jej mnohí socialisti vyčítajú ideologické názory či skôr ich nedostatok, vzhľadom na jej popularitu u voličov cítia šancu vyhrať. To však stále nebude stačiť. Rovnako ako Jospinovi v predchádzajúcich voľbách, aj jej hrozí, že ju ľavicoví protikandidáti oberú o dosť hlasov, aby sa nedostala do druhého kola. Niektorými svojimi názormi -- obdivom k blairovskej politike, náznakmi, že plánuje predlžovať socialistami zavedený 35-hodinový pracovný čas, tvrdým postojom ku kriminalite mladistvých a pod. -- si radikálnejšiu ľavicu určite nenakloní. Na druhej strane, príklad volieb 2002 varuje -- ľavičiari museli voliť Chiraca len preto, aby odstavili Le Pena...

Čo ak do druhého kola postúpi? Sarkozy bude viac ako zdatný súper. Hoci je súčasťou nepopulárnej vlády, jeho postavenie je silné. Väčšina prieskumov ho stále označuje za víťaza. Inak ako S. Royalová, ale tiež úspešne prezentuje potrebu "rozbúriť stojaté vody francúzkej politiky". Je to charizmatický a skúsený politik. Možno je však niečo pravdy na slovách Jacquesa Séguéla, bývalého poradcu prezidenta Mitteranda a veterána reklamného priemyslu: "Silou Ségoléne je, že je ženou ľavice, ktorá predstavuje hodnoty pravice... Francúzi chcú niečo mäkké formou, ale tvrdé praxou. V Ségoléne je kus Sarkozyho, v Sarkozym však nie je kus Ségoléne."

Ségoléne Royalová

Narodila sa v r. 1953 v senegalskom Dakare. Vyrástla na vidieku v prísnej katolíckej rodine, ktorej hlavou bol dominantný otec. Podľa jeho predstáv mali synovia "slúžiť vlasti" a dcéry svojim manželom. Napriek tomu sa jej podarilo dostať sa na elitnú univerzitu Science Po a po nej na elitnú školu pre francúzsku administratívu ENA, kde bol jej spolužiakom napríklad aj súčasný premiér Dominique de Villepin.

Na ENA stretla aj svojho partnera Francoisa Hollanda, dnešného lídra francúzskej Socialistickej strany. Hoci majú spolu štyri deti, nikdy sa nevzali. Podľa viacerých správ to bol práve Holland, považovaný už v mladosti za nádejného politika s brilantným intelektom, kto "obrátil" konzervatívnu a katolícku Ségoléne na ľavicu. Už ako pár nádejných politikov rýchlo stúpali v hierarchii Socialistickej strany.

Počas prezidentovania Mitteranda sa S. Royalová vo veku 29 rokov stala poradkyňou prezidentského paláca, o šesť rokov neskôr poslankyňou a v tridsiatich ôsmich rokoch ministerkou. Pôsobila v rezorte životného prostredia, potom školstva a nakoniec ako ministerka rodiny. Nikdy však neriadila "veľký" rezort.

V roku 2004 bola Royalová zvolená do čela regiónu Poitou-Charentes v západnom Francúzsku, ktorý bol dovtedy považovaný za politickú pevnosť vtedajšieho pravicového premiéra Raffarina. Často sa zdôrazňuje, že jej politická kariéra sa rozvíjala paralelne so vzostupom F. Hollanda. Tentoraz ho však jednoznačne predstihla -- už po jej raketovom nástupe Hollande oznámil, že hoci je lídrom strany, o post prezidenta sa uchádzať nebude.

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO

                 
Obsah vydání       27. 11. 2006
27. 11. 2006 Michael Moore: Musíme činit pokání. Stáhněte teď americká vojska z Iráku
28. 11. 2006 Polonium-210 nalezeno v Londýně na několika místech
27. 11. 2006 Poláci už splnili v Iráku svou misi
27. 11. 2006 Jak opustit Irák se ctí
27. 11. 2006 Jak a kdy osvobozovat lidi od diktátorů, a kdy ne Vladimír  Rott
26. 11. 2006 Tajná studie USA: Výsledkem americké okupace Iráku je občanská válka
25. 11. 2006 Z hviezdy médií prezidentka? Radovan  Geist
24. 11. 2006 Demokracie a jaderné zbraně Alexej G. Arbatov
27. 11. 2006 Post-doctoral fellowship at Oxford University
24. 11. 2006 Putin: Rusko je přirozeným členem evropské rodiny Miroslav  Polreich
27. 11. 2006 Opravdu byl bývalý špión otráven poloniem 210? Štěpán  Kotrba
26. 11. 2006 Smrt ruského špiona spojena s krádežemi jaderného materiálu
25. 11. 2006 Smrt ruského špiona: Vážné zdravotní riziko veřejnosti
27. 11. 2006 Poplatky uvalené na CD a DVD
27. 11. 2006 Multipolarizace zahraniční politiky pokračuje Miroslav  Polreich
27. 11. 2006 Daleká cesta František Emanuel Zelenka
27. 11. 2006 O loajalitě a únicích informací Jan  Polívka
26. 11. 2006 Říjen 2006: rekordní čtenost stránek Britských listů
27. 11. 2006 Co s cizincem, který už není cizinec Uwe  Ladwig
27. 11. 2006 "Štětinova" senátní komise Stanislav A. Hošek
27. 11. 2006 Co Vojtěch Filip o antikomunismu neřekl a říci měl Štěpán  Kotrba
27. 11. 2006 Vojtěch Filip dal najevo, že KSČM není slušná strana Jan  Čulík
27. 11. 2006 Svět bez komunistů by byl světem nacistů Lubomír  Novotný
27. 11. 2006 Antikomunismus a dnešní komunisté Boris  Cvek
27. 11. 2006 Filip: Popřením nejzákladnějších lidských práv je antikomunismus Vojtěch  Filip
27. 11. 2006 Antikomunismus a (ne)udržitelný život Miroslav  Prokeš
27. 11. 2006 Antikomunismus všedního dne Kateřina  Konečná
27. 11. 2006 Přestaňte myslet na to, jak hrozné to bylo za socialismu Miloslav "Kraken" Junek
27. 11. 2006 Gottwaldovo místo v dějinách komunistického hnutí Miloslav  Ransdorf
27. 11. 2006 Tenkrát ve Frývaldově 25. 11. 1931... Vladislav  Černík
27. 11. 2006 Mexiko: policejní represe posílily síť občanské společnosti Eva  Malířová
27. 11. 2006 Rath prohrál soud s Julínkem?
27. 11. 2006 Krádež a "krádež"
27. 11. 2006 Čeští vojáci v Afghánistánu a ... mrtví Španělé v madridských vlacích? Vladislav  Černík
27. 11. 2006 Poslední dny Christianie?
27. 11. 2006 Varlata ztracená a znovu nalezená František  Schilla
27. 11. 2006 Reklama z Nového Zélandu
27. 11. 2006 Válka proti prezidentovi pokračuje Zdeněk  Jemelík
27. 11. 2006 Viscontiho Tadzio Boris  Cvek
25. 11. 2006 Kudy a jak dále? Jiří  Paroubek
25. 11. 2006 Maji ženy povinnost chlapům vařit? Lenka  Vytlačilová
25. 11. 2006 Ti mrda, ne? Štěpán  Kotrba
25. 11. 2006 Jiří Karas jedná jako zákoníkové a farizeové Boris  Cvek
24. 11. 2006 "Když umíral Říman ve svém domě, přijal nejstarší syn v jeho polibku jeho vydechnutí a zavolal jej jménem" (conclamatio) Jan  Paul
24. 11. 2006 Vrtění Hučínem a zakroucené paragrafy Filip  Rožánek
25. 11. 2006 Kto postaví nedobytnejšiu pevnosť Británia? Tomáš  Mrva
21. 11. 2006 Hospodaření OSBL za říjen 2006
22. 11. 2003 Adresy redakce

Francie RSS 2.0      Historie >
25. 11. 2006 Z hviezdy médií prezidentka? Radovan  Geist
17. 11. 2006 Ségolène Royal zvítězila v primárkách Socialistické strany Simone  Radačičová
17. 11. 2006 Ségolène a Nicolas: nová Francie? Boris  Cvek
11. 11. 2006 Předvolební tah Nicolase Sarkozyho Lubomír  Molnár
25. 10. 2006 Přísný Sarkozy Lubomír  Molnár
16. 10. 2006 Francie schválila zákon, který kriminalizuje popírání arménské genocidy Simone  Radačičová
27. 9. 2006 Ve Francii obyvatelé opět musejí schovávat děti před policií Cédric  Jabůrek
11. 9. 2006 Sarkozy: Kam kráčíš, Evropo? Simone  Radačičová
5. 9. 2006 Nicolas Sarkozy bojující Simone  Radačičová
23. 8. 2006 Ségolène Royal: Jen ona může porazit Sarkozyho Simone  Radačičová
18. 7. 2006 Sarkozyho nová kniha Simone  Radačičová
30. 6. 2006 Deportace rodin s dětmi prozatím odloženy Simone  Radačičová
28. 6. 2006 Chirac podpořil neoblíbeného premiéra Simone  Radačičová
27. 6. 2006 Francouzští socialisté hledají prezidentského kandidáta Simone  Radačičová
24. 4. 2006 Jak Le Pen těží ze sociální krize Simone  Radačičová