Pokus využiť epidemii

V Ázii, kde epidémia vtáčej chrípky prepukla a vyžiadala si zatiaľ najväčšie škody a obete, prebehla za posledných niekoľko desiatok rokov obrovská koncentrácia hydinárskej výroby. Produkcia hydinového mäsa ako pomerne lacného zdroja proteínov pre rýchlo rastúce obyvateľstvo sa zniekoľkonásobila. Prakticky celý tento nárast možno pričítať vzniku gigantických hydinární zapojených do globálnej siete agrobiznisu. Vytvorilo sa tak ideálne prostredie na vysoko patogénnu vtáčiu chrípku, akou je H5N1.

Paradoxom je, že väčšina svetovej pozornosti sa upriamila na malé rodinné chovy a divo žijúce a migrujúce vtáky. Veľké hydinárske korporácie sa dokonca pokúšajú využiť strach z vtáčej chrípky na to, aby úplne ovládli tento sektor trhu a vytlačili drobných chovateľov. Pre mnohých obyvateľov ázijského vidieka je pritom chov hydiny základným spôsobom ako získavať živočíšne proteíny -- vo vajciach a mäse -- ale aj hnojivo pre polia. Drobné farmy, rovnako ako divo žijúce vtáky, sú súčasne bezprostredne dôležité pre udržanie genetickej diverzity hydiny, vďaka ktorej môže hydinárstvo prežiť z dlhodobého hľadiska.

Továrne na chorobu

Hlavným argumentom proti malým farmám je, že hydina sa v nich väčšinou pohybuje po voľnom priestranstve a je v kontakte s divým vtáctvom. To má pôsobiť ako ideálne prostredie na prenos chorôb. Pre väčšinu chudobných ázijských farmárov sú vakcinácia i budovanie voliér finančne nedostupné.

Vedecké výskumy pritom naznačujú, že malé farmy a divo žijúce vtáky nie sú príčinou, ale obeťou epidémie. Vysoko patogénna forma vírusu sa vyvinula z miernejších, bežných vo voľnej prírode, práve v prepchatých chovných staniciach priemyselných hydinární. Tak vznikol výroch schopný šíriť sa veľmi rýchlo a "preskakovať" z jedného druhu na iný, čím boli spätne nakazené divoko žijúce vtáky. Ďalšou obeťou sú vtáky na rodinných farmách.

Ak sú dokonca vtáky z rodinných fariem oddelené od zdroja vysoko patogénnej vtáčej chrípky, vírus postupne odumrie, alebo sa vyvinie do menej patogénnych foriem.

Určitý dôkaz o tejto teórii poskytuje Laos. Medzi priemyselnými hydinárňami a drobnými chovateľmi nie je v tejto krajine prakticky žiaden kontakt -- tí prví patria do nadnárodných sietí vlastnených zahraničným kapitálom, tí druhí produkujú pre vlastnú a lokálnu spotrebu. Ak by boli zdrojom nebezpečnej vtáčej chrípky rodinné farmy alebo divoké vtáctvo, dalo by sa očakávať, že epidémia prepukne práve tam. Opak je pravdou. Laoskí drobnochovatelia neboli epidémiou prakticky postihnutí. Všetkých 42 ohnísk, ktoré sa doteraz našli, sa nachádzalo v agropriemyselných zariadeniach. Laosu sa nakoniec podarilo epidémiu zastaviť uzavretím hraníc pre dovoz hydiny z Thajska a utratením zvierat v zasiahnutých prevádzkach agrobiznisu.

Opäť rovnaký vzorec

Jednou z ciest prenosu choroby je obchod s krmivom pre hydinu. V medzinárodnom meradle mu dominujú tie isté firmy, ako priemyselným hydinárňam. Štandardnou prísadou do krmiva pre hydinu, ako aj pre iné priemyselne chované zvieraná, je "hydinový odpad" -- čo je eufemizmus pre všetko, čo sa nájde na podlahe hydinárne -- fekálie, pierka, zvyšky podstielky... Do krmiva sa dostáva aj inak nespracované hydinové mäso. Podľa WHO dokáže vtáčia chrípka prežiť v hydinových zvyškoch až 35 dní -- dosť na to, aby prostredníctvom priemyselného krmiva nakazila ďalšie chovy.

Ruské úrady podozrievajú krmivo ako zdroj nákazy v provincii Kurgan, podobný príbeh sa odohral aj v Afrike. Keď sa vo februári 2006 objavil v Nigérii H5N1, podozrenie padlo na migrujúce vtáky. Niektoré hlasy z FAO však upozorňujú, že hydinárne neboli blízko miest hniezdenia migrujúcich vtákov.

Neudržateľné vzorce výroby

Bohužiaľ, odpoveď väčšiny vlád sa sústreďuje práve na malých chovateľov. Po vypuknutí epidémie vtáčej chrípky v Egypte odpovedala vláda takmer vojenskou čistiacou operáciou. Za menej ako mesiac prakticky zničila živobytie mnohých obyvateľov. Nedostatok hydiny bol vyrovnávaný dovozom zmrazeného mäsa z Európy a USA. Aj oficiálne údaje pritom potvrdzujú, že omnoho väčším nebezpečenstvom sú priemyselné farmy -- hydinársky priemysel odhaduje, že infikovaných je viac ako 50 percent komerčných fariem v krajine a utratených bolo 25 miliónov zvierat.

Takáto politika znamená v konečnom dôsledku len jedno -- posilnenie postavenia agrobiznisu, ktorý svojimi neudržateľnými praktikami zvyšuje nebezpečenstvo prepuknutia chorôb, ktoré môžu spôsobiť pandémiu aj medzi ľuďmi. Podobnosť medzi chorobou šialených kráv a vtáčou chrípkou nie je čisto náhodná...

Autor je publicista

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO