Prejavy trojice menovaných politikov skĺzavali chvíľami až do úsmevne úpornej snahy nenechať na hlavnom sokovi ani nitku suchú, i za použitia až metaforických prirovnaní. Vicepremiér Mikloš zdĺhavo vyratúval možné negatívne dosahy ekonomických téz Smeru, ktorý napr. netají svoje plány na zrušenie rovnej 19 percentnej dane a znovuzavedenie progresívneho zdanenia. Jeho výraz "zadĺženie budúcich generácií", doplnila I. Radičová poeticky, hovoriac o "zadĺžení aj našich detných detí".

Nezaostal ani sám predseda vlády, ten zas použil prirovnanie s pomermi vo Francúzsku, kde podľa neho "ulica nedovolí nič" a pri pokuse tamojšej vlády o reformu zákonníku práce, ktorá je podľa neho v prospech mladých, títo vyjdú zapaľovať autá. Nie je teda správny úsudok niektorých komentátorov, že predčasné voľby nemajú svoju veľkú tému.

Majú, lenže druhoplánovú. Zatiaľčo v minulosti bolo možné prvoplánovo vyzdvihovať skutočné či domnelé chyby a prechmaty Vladimíra Mečiara, démonizovať Fica nejde tak jednoducho, pretože chýbajú jeho konkrétne činy -- nemal ku nim, doteraz ostávajúc v opozícii, zatiaľ príležitosť.

Neostáva teda, než masívne strašiť "čo by bolo, keby". Je otázne, nakoľko na znechutených voličov táto metóda zaberie. Aby bola aspoň nádej na jej efektívny dosah, musia sa totiž v SDKÚ -- DS uchýliť ku pretláčaniu tejto propagandy na verejnosť všetkými možnými kanálmi. Právom sa M. Dzurinda zo svojho pohľadu sťažoval na malý záujem médií o širšiu volebnú reklamu (i keď to pravda neformuloval takto).

Jeho strane teraz hrozí podobné nebezpečie fiaska, ako pri nečakanej rane, ktorú utrpeli pri ostatných prezidentských voľbách. Na obrovské prekvapenie vtedy ich protežant, minister zahraničných vecí Eduard Kukan, neprešiel ani do druhého kola. Leví podiel na tom malo doslova "prepálenie" kampane, kedy až deti na cestách rozdávali Kukanove obrázky, občania sa podľa starého vtipu pomaly báli otvárať i konzervy. Darmo sa premiér snaží bagatelizovať tento efekt, riziko kontraproduktívnosti takéhoto "tlačenia kalerábov do hláv" je obrovské.

Kontinuita reforiem namiesto ich likvidácie -- teda oficiálny predvolebný leitmotív dzurindistov, len ťažko osloví tých, ktorí zatiaľ miesto vytešovania sa nad grafmi, museli registrovať viac tie negatívne dôsledky. V podobe zvyšovania cien, masívneho spoplatňovania všetkého možného i prílivu zahraničného kapitálu, ktorý nemá najmenší záujem platiť zamestnancom viac, ako nevyhnutne musí, naviac zbiera na zlosť domácim podnikateľom, štátne dotácie a podpory. Akokoľvek nemožno robiť nadradeného arbitra, koho "smer" je pre Slovensko a bežného voliča lepší, treba konštatovať, že na väčšinovú podporu sa v tejto situácii rozhodne môže tešiť oveľa skôr tá obávaná opozícia.