20. 2. 2006
RSS backend
PDA verze
Čtěte Britské listy speciálně upravené pro vaše mobilní telefony a PDA
Reklama
Reklama
Celé vydání
Archiv vydání
Původní archiv

Autoři

Vzkaz redakci

OSBL
Tiráž

Britské listy

http://www.blisty.cz/
ISSN 1213-1792

Šéfredaktor:

Jan Čulík

Redaktor:

Karel Dolejší

Správa:

Michal Panoch, Jan Panoch

Grafický návrh:

Štěpán Kotrba

ISSN 1213-1792
deník o všem, o čem se v České republice příliš nemluví
20. 2. 2006

Nebezpečná slepá ulička

Radovan Geist

Keď je politická vízia štátnika postavená na tvrdení, že nič netreba meniť, môže to znamenať dve veci – že krajina ide najlepším možným smerom, alebo že nevie prísť na to, ako nájsť cestu zo slepej uličky.

Koncom januára predniesol americký prezident George Bush v Kongrese tradičný prejav o stave únie. Viacerí komentátori si všimli, že jeho najcharakteristickejším znakom bola takmer úplná neinovatívnosť – na rozdiel od predchádzajúcich rokoch v ňom Bush mladší nepredstavil, najmä v oblasti zahraničnej politiky, žiaden nový prístup. Môže to znamenať dve veci – buď je smerovanie Spojených štátov absolútne správne, alebo je nesprávne, no prezident to nemôže priznať, pretože nevie, ako ho zmeniť. Fakty prvú možnosť prakticky vylučujú.

Pár novôt...

Ak sa v prejave o stave únie objavili nejaké novátorské prístupy, bolo to v oblasti vnútornej politiky. Spojené štáty musia v ekonomickej a sociálnej oblasti v čeliť v mnohom podobným problémom, ako iné bohatšie krajiny – demografická kríza, potreba konkurencieschopnejšej ekonomiky a s tým súvisiaca reforma sociálnych systémov, reforma vzdelávania či hľadanie nových prístupov v energetickej politike.

Vo väčšine prípadov plánuje Bush pokračovať vo svojich doterajších politikách, ktoré by boli v západnej Európe označené za „(neo)liberálne“ – vytváranie pracovných miest na úkor oslabovania postavenia pracovníkov a znižovania mzdových nákladov, deregulácia ako krátkodobo úspešná stratégia lákania kapitálu, oslabovanie sociálnych funkcií verejnej sféry a pod. Úplne novú iniciatívu obsahuje len oblasť energetiky, kde George Bush prišiel k rovnakému názoru, ako väčšina iných lídrov „rozvinutého sveta“ – že vysoká závislosť ich ekonomík na uhľovodíkových palivách je politicky a ekonomicky neudržateľná (environmentálne hľadisko hrá v jednotlivých krajinách rozličnú úlohu), a preto treba hospodárstvo prebudovať, zvýšiť využívanie iných zdrojov energie.

Americký prezident oznámil zvýšenie investícií do výskumu využívania obnoviteľných zdrojov či bezemisných technológií, ako aj preorientovanie automobilov na vodíkový a etanolový pohon. Bude zaujímavé sledovať, v akom predstihu pred vládnymi iniciatívami sa budú reštrukturalizovať aktivity amerických ropných koncernov, ku ktorým majú blízko viacerí členovia súčasnej administratívy – vrátane samého Busha.

...a stará pesnička

Naproti tomu v zahraničnej politike nechce americký prezident meniť nič. V úvode prejavu, kde sa jej venuje, vykresľuje pre svoju administratívu typický čiernobiely obraz: na jednej strane stojí „ríša dobra“ – slobodný svet vedený USA, na strane druhej „ríša zla“ – predstavovaná „radikálnym islamom“. Slobodný svet, samozrejme, víťazí (čo má umlčať kritikov), no víťazstvo neprichádza ľahko (čo má poskytnúť ospravedlnenie pre budúce obete).

Čiernobiele sú aj sugestívne podávané alternatívy: „Rozhodneme sa konať sebavedomo pri prenasledovaní nepriateľov slobody – alebo sa stiahneme z našich úloh v nádeji na ľahší život. Rozhodneme sa vybudovať našu prosperitu vedením v svetovej ekonomike – alebo zavrieme dvere pred obchodom a príležitosťami. V komplexnej a nebezpečnej dobe sa môže zdať cesta izolacionizmu a protekcionizmu širšia a pozývajúca – končí však v nebezpečenstve úpadku.“ Takáto interpretácia alternatív stavia proti sebe „odvahu“ pokračovať v nastolenom politickom kurze a „zbabelý“ útek, ktorý aj tak končí prehrou.

V takto zobrazenom svete vyvstáva Bushova zahraničná politika ako jediná racionálna, dokonca jediná morálne prijateľná možnosť: Spojené štáty sú súčasťou tábora „slobodného sveta“ ohrozovaného silami zla zosobnenými najmä v radikálnom islame a opresívnych režimoch. Majú unikátne prostriedky na ochranu „slobody a demokracie“, a preto ich musia používať – pre vlastnú záchranu, aj zo zodpovednosti k ostatným. Agresívna zahraničná politika tak nie je výberom medzi možnými politikami, ale osudovým určením, ktoré môžu USA splniť (a uspieť), alebo pred ním ujsť (a zlyhať). Takouto argumentáciou je možné ľahšie ospravedlniť využívanie sily – ako nevyhnutnosť pri sledovaní vyššieho cieľa.

Upadajúca veľmoc?

Ak by sme sa vrátili k otázke zo začiatku článku, je takýto postoj výrazom presvedčenia o úplnej správnosti vlastnej politiky, alebo len zakrývaním neschopnosti nájsť alternatívu? Prvá možnosť je ťažko uveriteľná. Mnohé analýzy, vrátane vládnych amerických zdrojov, poukazujú na fakt, že počas funkčného obdobia prezidenta Busha sa svet stal „nebezpečnejším miestom“. Mnohé príčiny pramenia priamo v americkej zahraničnej politike – vojenské konflikty v Iraku a Afganistane vytvorili v oboch krajinách (bez ohľadu na to, čo si myslíme o charaktere ich predchádzajúcich režimov) živnú pôdu na šírenie radikálnych antisystémových ideológií, predovšetkým radikálneho islamu.

Americká agresívna zahraničná politika umožnila spojenie dvoch veľkých hybných politických síl – náboženského fundamentalizmu a nacionalizmu. Režimy, ktoré majú dôvod predpokladať, že by sa mohli stať terčom budúceho amerického nátlaku, získali o dôvod naviac upevňovať si postavenie – domácou represiou i posilňovaním vojenských kapacít. Irán si z irackého konfliktu mohol vziať jediné ponaučenie – najlepšou záštitou pred americkým útokom je funkčný a masívny vojenský potenciál (vrátane zbraní hromadného ničenia) a domáce obyvateľstvo, ktorého lojalita je posilňovaná xenofóbiou.

Americkú politiku tak možno interpretovať ako pokus upadajúcej veľmoci o udržanie postavenia. V mnohých oblastiach – ekonomickej, kultúrnej i politickej – Spojené štáty stratili hegemóniu, vďaka ktorej dokázali ovplyvňovať štruktúru medzinárodných vzťahov podľa potrieb svojej politickej elity. Ako riešenie si vybrali aktívnejšie využívanie vojenskej moci – pretože to je oblasť, v ktorej majú pred ostatnými medzinárodnými aktérmi veľkú prevahu. Krátkozrakosť tohto prístupu spočíva v tom, že si ním zatvárajú dvere k schopnosti budovať pevné aliancie pod svojím vedením. Práve na pevných aliančných sieťach, v ktorých boli Spojené štáty lídrom a tak dokázali efektívne regulovať správanie sa ich členov a využívať aliancie na dlhodobé presadzovanie vlastných záujmov, stála v minulosti americká hegemónia.

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO

                 
Obsah vydání       20. 2. 2006
20. 2. 2006 Britský historik David Irving odsouzen na tři roky do vězení
20. 2. 2006 Poučení z Dálného východu - jak Vietnam úspěšně neutralizoval ptačí chřipku
20. 2. 2006 Dobrou noc a hodně štěstí!
20. 2. 2006 Pozor! Intenzivní kouření konopí způsobuje duševní choroby
19. 2. 2006 Londýnští policisté budou trestně stíháni
20. 2. 2006 18 Jiří  Studený
19. 2. 2006 Topolánek se vrací do hry? Boris  Cvek
19. 2. 2006 Vrací se skutečně Topolánek do hry? Miroslav  Šuta
19. 2. 2006 Islámským teroristům se podařilo vážně omezit svobody Západu
20. 2. 2006 Michael  Marčák
20. 2. 2006 Hloupost, zaujatost a nenávist Britských listů
20. 2. 2006 Jsem rád, že Britské listy existují
20. 2. 2006 Procento aneb od kdy se omezila reklama v České televizi? Štěpán  Kotrba
20. 2. 2006 Strýčku Toby, a co karikatury? Boris  Cvek
20. 2. 2006 Klausovo sexuální pokrytectví Václav  Houfek
20. 2. 2006 Michael  Marčák
20. 2. 2006 Británie "potřebuje 11 miliard liber na podporu populační politiky"
20. 2. 2006 Spisovatelé vyklidili veřejný prostor Miroslav  Vejlupek
20. 2. 2006 Bez spisovatelů se kultura bez kultury obejde Štěpán  Kotrba
20. 2. 2006 Piráti se vrací na scénu Jan  Klusáček
20. 2. 2006 Weak ODS leadership hurting ‘blue‘ chances Irena  Ryšánková
20. 2. 2006 Tak já tedy stále nevím... Ladislav  Žák
20. 2. 2006 Kanadští hasiči podléhají rakovině Miloš  Kaláb
20. 2. 2006 Proč nevolit Zelené Ondřej  Ručka
20. 2. 2006 Krátká nevědecká úvaha o umění Martin  Damašek
20. 2. 2006 Jazyková politika EU musí počítat i s umělými jazyky
17. 2. 2006 Dobrá zpráva - snílkům se dá ještě věřit Bohumil  Kartous
17. 2. 2006 Aby byl parlament lidem blíž Lubomír  Zaorálek
20. 2. 2006 Súboj nadnárodného gigantu a slovenského podnikatela Braňo  Ondruš
20. 2. 2006 Neokonzervativizmus ako hodená rukavica Eduard  Chmelár
20. 2. 2006 V akom svete chceme žiť? Armin  Pougs
20. 2. 2006 Nebezpečná slepá ulička Radovan  Geist
20. 2. 2006 Liberální konzervativec Klaus Josef  Provazník
16. 2. 2006 OSN: Spojené státy by měly zlikvidovat tábor v zálivu Guantánamo
12. 2. 2006 Hospodaření OSBL za leden 2006
22. 11. 2003 Adresy redakce