Nehovoriac o Slovensku, kde civilizácia nedospela do štádia, aby mohla existovať skutočná, nie len v názve, sociálna demokracia. Paroubek sa síce minulý týždeň srdečne zvítal s Ficom, avšak asi v roku 2001 pri prvej návšteve Česka si Fico najviac padol do oka s M. Mackom. Niet sa čomu čudovať Fico je advokát, obhajovať je schopný koho/čokoľvek, možno aj nacionalistov. (Inak Paroubkov nos na Slovákov nezaostáva sa Zemanovým: Ten podporoval politikov, ktorých keby poznal ako partnerov a konkurentov a nie ako jeho riťolezov, počastoval by ich osobnosť  názvami zo zvieracej ríše ako mu je vlastné. )

Blair hovoril, že svet je na počiatku 21. storočia v procese veľkých zmien, väčších ako na konci minulého storočia. Je to výzva čeliť týmto zmenám a nie sa im brániť alebo ich ignorovať. Problémom nie je viera v stále hodnoty sociálneho demokratického hnutia -- solidarita,, sociálna spravodlivosť, príležitosť pre všetkých nie pre privilegovaných, tolerancia a rešpekt, silná komunita stojaca pri slabých, chorých a bezmocných, ale ich aplikovania v novom prostredí, v meniacom sa svete. Je to bitka o hodnoty. Hodnoty sa nemenia, časy áno.

Politické strany, hovorí Blair, majú tendenciu spútavať sa doktrínou. Vytvárajú si komfortné zóny. Politika sa stáva ideológiou, niekedy teológiou. Výzvy sú heréziou. Na rozdiel od strán ľudia myslia inštinktívne, nie doktrinársky. (Pozn.: Doktrinárstvo kontra pragmatizmus je jedným z rozlišovacích znakov medzi Britániou a Európou.). LP je strana "change-makers". Vláda nie je stav úradovania (teda nejakého služobníctva občanovi alebo svojvoľná moc!!), ale stav mysle. Ochota akceptovať bremeno vodcovstva.

Samozrejme ako každý líder vyzdvihol úspechy svojej politiky -- klesajúca nezamestnanosť, rozvíjajúce sa podnikateľský sektor, renovovaná infraštruktúra, renovované mestá, nízka inflácia, udelenie OH Londýnu, presvedčenie ostatných krajín pomáhať Afrike. Nie je to samoúčelné: Británia je evidentne za Blaira úspešná, našla nový štandard, netrpí "the malaise of France" ani "the angst of Germany". V tom treba pokračovať v prudko meniacom sa svete a realite, kde ako uvádza Blair, si pamätáme nedávne vítanie faxového prístroja, ktorý je dnes už asi prekonaný. Debatovať o dôsledkoch a nevyhnutnosti globalizácie je ako debatovať či by jeseň mala nasledovať leto. My "vlastníme" budúcnosť, je na nás s našimi hodnotami čestne porozumieť realite. Dodávam, že nie na politikoch je kriticky a reflexívne zvažovať a debatovať o realite, svete, meniacich sa hodnotách, upozorňovať na hrozby, to je úloha intelektuálov a médií.

Čína a India majú zlomkové mzdové náklady oproti Británie, to je fakt. Cestou nie je ochrana pracovnej sily, regulácia, dotácie podnikom, obchodné tarify, ale pripravovať sa na permanentnú schopnosť byť konkurencieschopný. Preto prioritou č. 1 LP je vzdelanie. Ako uvádza Bliar, LP investuje do tejto oblasti 7krát viac ako bývalá konzervatívna vláda. LP zdvojnásobila rozpočet na vedu: nie nízke mzdy, nie staromódne konflikty, ale vedomosti- zručnosti, inteligencia. Avšak, úlohou LP vlády nie je opravovať škody konzervatívcov -- vysoká nezamestnanosť, podinvestované verejné služby atď., ale tvorba dedičstva pre budúce generácie. Pre našich politikov trochu cudzie a velikášske posolstvo.

V tomto volebnom období sú prioritami LP vytvoriť podmienky pre rodiny, aby mohli zladiť prácu a domáci život, napr. poskytnutím starostlivosti o dieťa, pre každého kto potrebuje. Ďalej sú nimi reforma dôchodkového systému, verejných služieb, zdravotníctva a boj proti kriminalite. Ľudia požadujú vo verejných službách kvalitu, voľbu a vysoký štandard a v zdravotníctve rýchly prístup, náležitú opateru, čistotu, komfortné zariadenie: Prečo by im to nemohol poskytnúť verejný sektor, nielen súkromný? Prečo by to mal byť výsosť iba pre bohatých, nie pre všetkých občanov? Prečo by znakom, zaužívanou novinárskou praxou, mýtom, mala byť nízka kvalita -- uniformita, verejných služieb? Cieľom je vytvoriť podmienky, kde by si občan mohol zvoliť ísť do súkromného sektoru alebo zostať vo verejnom? Skutočne pýtam sa aj ja: Kde vznikol mýtus, že verejné služby nemôžu byť poskytované v rovnakej kvalite ako súkromné, koexistovať na vysokom štandarde paralelne so súkromnými? Blair predostiera tiež skrátenie najboľavejšieho miesta v zdravotníctve -- čakacích listín; zároveň v roku 2008 by mal pacient právo určiť si sám návštevu u lekára podľa toho, ako mu vyhovuje.

V oblasti kriminality, ako už bolo v Británii diskutované základom bude spoločenská zmluva, kde občanom sú ukladané nielen práva, ale aj povinnosti -- lojalita, vyplývajúce z rešpektovania hodnôt a spôsobu života, čo sa týka hlavne imigrantov. Načo nám je vysoká miera práv zakotvených v zákonoch, keď sa človek bojí vyjsť na ulicu? Vyššia bezpečnosť sa má dosiahnuť radikálnym rozšírením právomocí polície (známa kritizovaná časť v médiách), prítomnosťou uniformovaných strážcov na uliciach a tiež vytvorením priestoru pre mladých, zbaviť ich nutnosti tráviť čas na ulici a to investovaním do športu na školách a dať učiteľom disciplinárne právomoci (ktoré sa im postupne v minulých dekádach vzali, moja pozn.).

Nakoniec jedna rada z prejavu Blaira: Nikdy nepodceňujte konzervatívcov, nikdy nepreceňujte liberálnych demokratov. (Ako to transformovať na domáce pomery?)

Gordon Brown na prekvapenie čakateľov škandálov vyslovil uznanie dlhované Tonymu Blairovi za dosiahnuté výsledky v presadzovaní hodnôt LP a politické víťazstvá. LP. Brown je asi najúspešnejším ministrom financií v modernej histórii, pričom nie je pravičiarom. Ako naložiť potom s mýtom, že ľavičiari všetky peniaze iba svojvoľne utrácajú a rozhadzujú?

Z pozície ministra financií a dvojky LP sa Brown zameral vo svojom prejave viac na dosiahnuté úspechy v ekonomike -- stabilný rast, nízka nezamestnanosť, nízke úrokové miery, nízka inflácia, fiškálnu disciplínu, zníženie zadĺženia, mobilizovanie súkromného sektora ako partnera pre verejné záujmy, zavedenie politík sociálnej spravodlivosti -- to všetko v porovnaní s bývalou neblahou vládou konzervatívcov, a ciele do budúcnosti -- pokračovanie v stabilnej rastúcej ekonomike vo všetkých sektoroch, vo zvyšovaní financií do reformovaných oblastí spomínaných Blairom, dosiahnutie plnej zamestnanosti, reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ a vyrovnávanie sa s pokračujúcou globalizáciou. To investovaním do vzdelania, vedy, infraštruktúry, nielen priamo, ale podporu pre súkromný sektor. Británia nemôže konkurovať nízkymi mzdami, ale rozvinutými zručnosťami . India a Čína produkujú 4 milióny vysokoškolákov ročne, Británia si preto nemôže dovoliť premrhať ani jeden talent. LP bude preto ponúkať vzdelanie od 3 do 18 rokov namiesto od 5 do 16 rokov. Zároveň vláda bude ponúkať a financovať celoživotné vzdelávanie pre každého dospelého (bude im platiť univerzitu??). V dnešnej globalizácii, kde Čína vyrába takmer polovicu elektronických tovarov a skoro polovicu svetového odevov, zvyšujúcej vysokým tempom mieru konkurencie, sa malá krajina, a tou je už i Británia, je možné sa presadiť iba inováciami

Brown, ako už bolo povedané, sa na rozdiel od Blaira značne venoval porovnávaniu s konzervatívcami a ich kritike. Ich novú veľkú ideu rovnú daň, dobre "zametajúcu" v Estónsku, pod vládou neokonzervatívcov, prirovnal k poslednej veľkej idey v daňovej oblasti -- k fraške dane na hlavu. Na druhej strane uznal, že úspech ekonomiky Británie v globalizácii závisí tiež od konkurencieschopného daňového systému. Akého nenapovedal. Ako povedal, spoločnosť konečne je už aj spoločnosťou občanov rovnako ako spotrebiteľov, verejný priestor nie iba trhoviskom, ľudia zviazaní nielen kontraktmi a výmenami na trhu, ale aj zdieľaním morálky povinnosti slúžiť a starať sa. Tiež zmizla glorifikácia sebectva (ktorá nás opantáva): "uchmatni si, čo môžeš" alebo "nič takého ako spoločnosť neexistuje". Pred 200 rokmi bolo zrušené otroctvo, pred 150 rokmi detská práca, pred 100 rokmi bolo zavedené povinné školstvo a pred 100 rokmi národná zdravotná služba., LP musí pokračovať ďalej.

Nakoniec uvediem krédo Gordona Browna angažovania sa v politike. Znie banálne a frázovito: Jednať s každým rovnocenne, rešpektovať druhých, hovoriť pravdu, niesť zodpovednosť. Ktorý z našich "novodobých" politikov sa angažuje z podobných dôvodov v politike? Na Slovensku by za podobné vyjadrenia mohol byť považovaný za blbca, v spoločnosti nielen v politike, a mal by problém uživiť sa.