Les na týchto miestach stratil všetky svoje funkcie. To jednoznačne znamená budúcu eróziu pôdy, na jar záplavy podtatranského regiónu, v neposlednom rade miestne známe klimatické liečebne stratili podstatu svojej existencie. Aj profesionálne vo vyjadrovaní opatrný politik, minister pôdohospodárstva Zsolt Simon na priamu otázku, či je teda oblasť TANAP-u zničená, odpovedal takto : "S trochou nadsádzky áno". Krach hrozí i turistickému priemyslu. Deprimujúci výhľad na "mesačnú krajinu" priláka málokoho. To isté platí o dezolátnom stave hlavných lyžiarskych stredísk.

Opoziční politici v nešťastí držia s koalíciou, podľa svojich slov nebudú mať žiaden problém podporiť urýchlené legislatívne zmeny, ak sa takáto potreba ukáže. Vladimír Mečiar však poznamenal (ale ako bývalému viacnásobnému premiérovi to ide aj na jeho vrub) , že od roku 1967 nebolo v Tatrách v potrebnej miere investované. Pri pohľade napríklad na zúfalý stav vybavenia horskej záchrannej služby, proti tomu ťažko niečo namietnuť.

Ako tragikomickú bodku z vecou môžeme zachytiť zatiaľ nulovú reakciu ministra, ktorý by sa asi mal ozvať už len kvôli drevospracujúcemu priemyslu, teda šéfa rezortu hospodárstva, "televízneho" Pavla Ruska. Verejnú pozornosť nedávno upútala primočiaro ním otvorená téma, či nemáme príliš silné ochranárske zákony, ktoré podľa neho bránia podnikateľskému využívaniu práve Tatier. Ochranárski aktivisti okamžite reagovali, že len vďaka takej prísnej legislatíve ešte vôbec národný park máme a vyslovili nahlas "verejné tajomstvo", že P. Rusko túto podozrivo náhlu tému asi nemá z vlastnej hlavy a pracuje pre zákulisné záujmy. Víchor tieto čachre zmazal. Ktovie teda, či si príroda v "najmenších veľhorách sveta" paradodoxne nakoniec vlastne nepomohla sama. Nové lesy síce budú rásť desiatky rokov, ale teraz nebude iste hroziť vidina rýchleho zisku a premeny kusu nedotknutej prírody na karikatúru spotrebnej spoločnosti, na čo sa isté kruhy evidentne chystali.