6. 8. 2004
RSS backend
PDA verze
Čtěte Britské listy speciálně upravené pro vaše mobilní telefony a PDA
Reklama
Reklama
Celé vydání
Archiv vydání
Původní archiv

Autoři

Vzkaz redakci

OSBL
Tiráž

Britské listy

http://www.blisty.cz/
ISSN 1213-1792

Šéfredaktor:

Jan Čulík

Redaktor:

Karel Dolejší

Správa:

Michal Panoch, Jan Panoch

Grafický návrh:

Štěpán Kotrba

ISSN 1213-1792
deník o všem, o čem se v České republice příliš nemluví
John Kerry
6. 8. 2004

Kerry nepotrebuje alebo nechce protivojnových aktivistov

Sonali Kolhatkar, James Ingalls

29. júla, počas prvej minúty svojho akceptačného prejavu na Demokratickom národnom zhromaždení, nám John Kerry povedal, že Demokratická strana má "jeden jednoduchý cieľ: urobiť Ameriku silnejšou doma a rešpektovanou vo svete". Štandardy, podľa ktorých bude posudzovaný americký prezident, určili republikáni a načúvanie aktivistom žiadajúcim mier a sociálnu spravodlivosť nie je jednou z požadovaných kvalít.

Obe strany nám hovoria, že bez ohľadu na to, kto bude zvolený, budúci prezident bude "vrchným veliteľom": tvrdým na terorizmus, presadzujúcim národnú a vnútornú bezpečnosť, a mäkkým voči korporáciám, neúprimným v otázkach pracovných miest, zdravotnej starostlivosti a vzdelávania. Podľa demokratov citovaných v New York Times (25. júl 2004), tohtoročné celonárodné zhromaždenie demokratov bolo navrhnuté tak, aby ste si "mysleli, že sa pozeráte na republikánske zhromaždenie". Kerry mieri na rovnakú skupinu ako Bush, a tak demokratické elity na pódiu tento volebný rok len ťažko prinesú nejaké progresívne hodnoty.

Tisícky ľudí, ktorí sa pred štyrmi rokmi zmobilizovali, aby na zhromaždení v Los Angeles kritizovali demokratov, sú iným davom než liberálne či mainstreamové krídlo strany, ktoré bude v novembri hlasovať za Johna Kerryho. Kerry a demokratická elita nepotrebujú hlasy aktivistov -- netvoria podstatný a vplyvný hlasovací blok ako korporácie alebo iná republikánska klientela, ktorá sa zdá byť cieľom väčšiny Kerryho kampaní. Navyše, Kerry a stranícka elita ani nechcú, aby za nich mieroví aktivisti robili kampaň. Minimálne nie ako mieroví aktivisti. Jasne sa to ukázalo práve 29. júla 2004, keď sa na zhromaždení demokratov snažili odradiť účastníkov od kritiky vojny, dokonca mierovým aktivistom medzi delegátmi nedovolili doniesť literatúru či oblečenie, ktoré by vyjadrovali protivojnové postoje. Medea Benjaminová, ktorá robí pre Kerryho kampaň, bola vyvedená zo sály po tom, čo rozprestrela banner žiadajúci ukončenie okupácie Iraku. Iní delegáti nesmeli vstúpiť so šatkami s nápisom "delegáti za mier" a jednému delegátovi z Kalifornie, ktorý niesol leták s nadpisom "Nie vojne v Iraku", zabránili priniesť ho do haly, v ktorej sa zhromaždenie konalo.

Protivojnové nálady však medzi účastníkmi neboli zriedkavé. Podľa nedávneho prieskumu CBS/NY Times sa v rámci úzkeho spektra Demokratickej strany stavia proti vojne v Iraku 90 percent delegátov. Ich názory sa však sotva odrážali vo vopred nacvičených prejavoch elity "zástupcov".

Známy protivojnový demokrat Dennis Kucinich však tento postup bránil: "Ideme zjednotiť našu stranu, aby sme zvolili Johna Kerryho, potom budeme pokračovať v debate v rámci Demokratickej strany." A tak musí 90 percent radových členov urobiť kompromis so svojím stanoviskom k vojne v Iraku, aby sa zhodlo s desiatimi percentami zastúpenými straníckou elitou. Namiesto toho, aby strana zaujala postoj na základe sledujúcom väčšinový názor, kľúčová debata o vojne bola vykázaná do vnútrostraníckej diskusie, kde pravdepodobne pomaly odumrie. Ľavičiari, ktorí bránili jednoznačnú podporu pre Kerryho, postúpili plnú zodpovednosť za debatu o vojne a okupácii Demokratickej strane, ktorej elity majú viac spoločné s republikánmi než so svojimi radovými členmi.

Nezodpovedný idealizmus, s ktorým protivojnové hnutie stavia svoju podporu za vojnu brániaceho, na Busha sa podobajúceho kandidáta, je znepokojujúci. Strana samotná robí len málo pre to, aby si získala nezainteresovaných či apatických. Robia to za ňu súkromné skupiny, ako je MoveOn.org, alebo jednotlivci, ako je Michael Moore, a používajú pritom slogan "Hocikto, len nie Bush". Politický akčný výbor MoveOn.org zaslal svojim členom nedávno list so slovami "nádej je na ceste" v podobe Johna Kerryho, parafrázujúc tak jeho vlastné slová ("pomoc je na ceste") z akceptačného prejavu na zhromaždení demokratov. Podľa MoveOn ak vyhrá on, "v to ráno sa zobudíme schopní snívať veľké sny pre krajinu a svet, ktoré sa opäť vyberú správnym smerom". Pokiaľ si voliči nebudú vedomí problémov spojených s podporou Kerryho za prezidenta, väčšina z nich pôjde po volebnom dni domov buď šťastných, že ich kandidát zvíťazil, alebo cynických, že ich konanie aj tak nemalo žiaden efekt. Realizmus, pokiaľ ide o Kerryho politické pozadie, môže aktivistom pomôcť začať sa organizovať už teraz, bez ohľadu na to, kto vyhrá, aby boli pripravení zapojiť sa, ak to bude potrebné, do veľmi dlhého boja.

Klientela, ktorej Kerry v skutočnosti načúva, sa skladá z ľudí, ktorí chcú opäť vidieť staré dobré dni nádhernej Ameriky, "dôveryhodnej" vo svete a schopnej s úsmevom presadiť genocídne sankcie voči Iraku. Chcú, aby Demokratická strana podporila kandidáta, ktorý, "ako sa to javí", rešpektuje medzinárodné právo. Medzi Kerryho voličmi budú republikáni zhnusení otvoreným imperializmom Bushovej administratívy, voliaci radšej skryté smerovanie k svetovej dominancii. Kerry predíde Bushovmu unilateralizmu jeho jemnejšie odtieňovanou verziou. Kerry rovnako ako Bush "nikdy nedá žiadnemu inému štátu alebo medzinárodnej inštitúcii veto v otázkach našej vlastnej bezpečnosti", no aspoň bude mať "kredibilitu, aby priviedol spojencov na našu stranu, aby zdieľali bremeno". Podľa Kerryho sa treba Spojených štátov obávať a rešpektovať ich, "nielen obávať sa ich".

"Potrebujeme Kerryho, aby vdýchol nový život globálnej vojne proti terorizmu", povedal počas prvého dňa Demokratického národného zhromaždenia Jimmy Carter. Ak vojna proti terorizmu potrebuje ešte viac života, než jej dal Bush v Afganistane a Iraku, svet smeruje ku katastrofe. Ako sme videli v (revidovanej) správe úradu vlády, "Podoby globálneho terorizmu", krajiny, ktoré zasiahla americká "vojna proti terorizmu", preukazujú zvýšenú mieru terorizmu. Ak by chcel Kerry bojovať s koreňmi terorizmu, mal by pracovať na ukončení americkej okupácie Iraku a Spojenými štátmi podporovanej okupácie Palestíny. Namiesto toho trvá na pokračovaní v krutom dedičstve Clintonovej éry v Iraku a vyslovil sa jednoznačne za spojenectvo s Izraelom. Ak za prezidenta bude zvolený Kerry, určite bude konať minimálne tak stredopravicovo ako Clinton, ak nie ešte horšie. Clintonovské sú aj jeho názory na Afganistan a Kubu.

Carter a ostatní zdôrazňovali Kerryho "cestu povinnosti" ako vojaka vo Vietname. Podľa nich to je dôkaz, že "je overeným obrancom národnej bezpečnosti". Implicitný dôraz sa teda kladie na jeho slepú poslušnosť americkej imperiálnej politike. Sám Kerry povedal, že svojím hodnotám sa naučil na "hliadkovacej lodi v Mekonskej delte" -- bez toho, aby čo len spomenul svoje konečný verejný protivojnový postoj. Len zriedka sa spomína Kerryho minulý protivojnový aktivizmus. Hádam okrem niekoľkých slepých protivojnových podporovateľov, ktorí ignorujú jeho nedávnejšie provojnové postoje z obdobia, keď bol senátorom.

Kerry vie, že verejné dištancovanie sa od Bushovej zahraničnej politiky by mu na zvolenie nestačilo (hlavne preto, že sám nemôže ponúknuť niečo zásadne odlišné), a tak sa rozhodol zamerať sa na domáce otázky, ako napr. na zamestnanosť, zdravotnú starostlivosť a vzdelávanie. Horúcou otázkou je outsourcing -- presúvanie výroby do oblastí s nižšími nákladmi, napríklad na pracovnú silu -- a Kerry sľúbil obmedziť ho. Napriek svojej podpore pre NAFTA -- Severoamerickú zónu voľného obchodu. Len málo sa hovorí o zjavnom rozpore medzi jeho podporou "voľnému obchodu" a protekcionistickými krokmi, ktorými chce zachrániť domáce pracovné miesta, či o rozpore medzi dvorením sa odborom podporou zahŕňaniu environmentálnych a pracovných štandardov do obchodných medzištátnych zmlúv a jeho podporou moci korporácií. Kerry dáva jednoznačne najavo, že jeho skutočnými zákazníkmi sú veľké firmy. V interview pre BusinessWeek (2. august) povedal: "Privediem korporatívnu Ameriku k stolu... aby som povedal: Ako vás urobíme schopnejšími konkurencie? Ako vám môžeme uvoľniť cestu? Daňové pôžičky na výskum a vývoj? Urobil by som ich permanentnými a rozsiahlejšími. Daňové pôžičky na výrobu? To je šikovný spôsob, ako pomôcť... Stopercentne podporujem spoločnosti, ktoré idú podnikať za hranice."

Je pravdou, že s Kerryho administratívou bude spojené určité malé množstvo pozitívnych zmien -- istotne umrie z krátkodobého hľadiska menej ľudí. Ak Kerry v novembri zvíťazí, bude to úder ultrafašistickým neokonzervatívcom a ich spojencom. No tí, ktorí sa zaujímajú o dlhodobú sociálnu zmenu, hoci je to, priznajme, marginálna časť populácie, by nemali míňať čas a snahu podporovaním demokratickej elity a jej agendy podobnej republikánom. Už teraz to robí veľa ľudí. Aktivizmus by sa mal sústrediť na ukázanie Kerryho pravej tváre ešte pred tým, ako sa dostane do Bieleho domu, aby prežilo len málo ilúzií, že jeho éra bude lepšia než Clintonova. Potom budeme môcť položiť základy opozície voči Kerryho politike tak skoro, ako to len bude možné. Kerry by si mal uvedomiť, že tí, ktorí "prekukli" jeho kompromisy, si nebudú dlho užívať pocit úľavy po jeho víťazstve. Aktivizmus by sa mal namiesto toho sústrediť na stále tlačenie diskusie doľava, jej vytrhnutie z pravicového trendu súčasného politického diskurzu. Mali by sme byť úprimní: aktivisti, ktorí chcú skutočnú sociálnu zmenu, ju u Kerryho nenájdu.

Článok bol uverejnený v internetovom časopise Z-MAGAZINE

                 
Obsah vydání       6. 8. 2004
6. 8. 2004 Irena Zítková: La grande dame české literatury Jan  Čulík, Štefan  Švec
8. 8. 2004 Irácký premiér vykázal ze země televizi al Džazíra
6. 8. 2004 Bývali disidenti Ivan Martin Jirous a Stanislav Penc útočí na Grosse kvůli zásahu proti CzechTeku
8. 8. 2004 Czechtek: "policisté šikanovali odjíždějící účastníky"
7. 8. 2004 Přátelská akce: Milion fanoušků techno music se zúčastnil street parade v Curychu
7. 8. 2004 V Británii zakázala konzervativní vláda akce jako CzechTek už před deseti lety
7. 8. 2004 Powell podepsal dohody o modernizaci radarové základny USA v Grónsku Štěpán  Kotrba
6. 8. 2004 Programové prohlášení vlády České republiky
6. 8. 2004 Americké týrání v Guantánamu je možná válečný zločin
6. 8. 2004 Bůh třetího tisíciletí Václav  Dušek
6. 8. 2004 Kdo je zfetovaný? Premiér, technaři nebo novináři? Tomáš  Tetiva
6. 8. 2004 CzechTek: Neoprávněně obsadili cizí majetek
6. 8. 2004 CzechTek a hysterie českých médií i veřejnosti Luděk  Staněk
6. 8. 2004 Nevyčerpatelné zdroje -- další ekonomický mýtus?! Jan  Sýkora
6. 8. 2004 Jistě, pane premiére... Zdeněk  Šulc
7. 8. 2004 Hospodaření OSBL za červenec 2004
6. 8. 2004 Tygerberg Childrens' Choir - umělecký zázrak české letní sezóny? Ivo V. Fencl
6. 8. 2004 Hnutí DUHA s politiky netančí Vojtěch  Kotecký
6. 8. 2004 Teorie spiknutí v podání Ivana Breziny Karolína  Šůlová
6. 8. 2004 Jmenovité složení vlády není důležité, přečtěte si koaliční smlouvu Ivan  David
6. 8. 2004 Chateaubriand: Fumaroliho itinerář poezie a teroru Josef  Brož
6. 8. 2004 Svoboda v Kanadě - tentokrát trochu jinak Miloš  Kaláb
6. 8. 2004 Socha svobody v New Yorku byla opět zpřístupněna Miloš  Kaláb
6. 8. 2004 Hvězdné války a globální bezpečnostní prostředí Miroslav  Polreich
6. 8. 2004 Global Trends 2015: A Dialogue About the Future With Nongovernment Experts
6. 8. 2004 Kerry nepotrebuje alebo nechce protivojnových aktivistov
6. 8. 2004 Za západom Timothy Garton Ash
6. 8. 2004 Péče Jiřího Pehe Ivan  David
6. 8. 2004 Zpravodajství iráckého odboje za dny 29. července - 1. srpna 2004
6. 8. 2004 Kdo koho kdy ojebe či ojebal Štěpán  Kotrba
6. 8. 2004 Revitalizovaný model rusko-slovenského Švejka 21. storočia Pavol  Janík
6. 8. 2004 Co udělali oni -- nám Sergej  Chelemendik
5. 8. 2004 Evropské fórum Romů a Travellerů je zklamáním Ivan  Veselý
5. 8. 2004 Kde jsou hranice svobody projevu? Jan  Čulík
5. 8. 2004 Netomáš a Bělorusko Štefan  Švec
6. 8. 2004 Vráťte nám štát Francis  Fukuyama
6. 8. 2004 Odmietnutie TEJTO ústavy Radovan  Geist
6. 8. 2004 Slovensko 2004: evolúcia zlým smerom Robert  Žanony
4. 8. 2004 Policie a CzechTek Bohumil  Kartous
5. 8. 2004 Korupční galaxie Charlese Pasquy se rozpadá na kusy Josef  Brož
5. 8. 2004 Několik poznámek na téma LÁSKA Igor  Chaun
5. 8. 2004 Umělec, autenticita života a totalitní společnost Boris  Cvek
5. 8. 2004 Mor na ty vaše festivaly Martin  Groman
5. 8. 2004 Výslechy před namířenou zbraní, věznění v železech, nutnost pózovat nazí
5. 8. 2004 Nesnesitelná touha po vědě Pavel  Voňka
3. 8. 2004 Slavný americký filmař Albert Maysels: "Nepotřebuju Hollywood!" Petr  Šafařík
5. 8. 2004 O filmové klasice: stačilo by uvolnit autorská práva
18. 6. 2004 Inzerujte v Britských listech
29. 12. 2003 Nenechte si ujít: nový knižní výbor z Britských listů
17. 6. 2004 Provizorní umístění starých archivů
22. 11. 2003 Adresy redakce

Bush versus Kerry: volby 2004 RSS 2.0      Historie >
6. 8. 2004 Kerry nepotrebuje alebo nechce protivojnových aktivistov   
3. 8. 2004 Zprávy na TV Nova: Potvrzení existence paralelních světů Bohumil  Kartous
2. 8. 2004 John Kerry potvrdil svoji šanci stát se americkým prezidentem Radek  Vogl
27. 7. 2004 USA: Demokraté rozhodují o možném prezidentovi Radek  Vogl
25. 6. 2004 Většina Američanů si nyní myslí, že útok na Irák byla chyba   
25. 6. 2004 Moorův film Fahrenheit 9/11 vyvolává v USA vášně   
5. 6. 2004 Papež zkritizoval Bushe   
25. 5. 2004 Po bitvě je každý generálem? Miloš  Dokulil
3. 5. 2004 Stažení USA? Immanuel  Wallerstein
20. 4. 2004 USA prohrávají válku Immanuel  Wallerstein
16. 4. 2004 Opouští Štěstěna prezidenta Bushe? Miloš  Kaláb
15. 4. 2004 Bush kupuje židovské hlasy Tomáš  Gawron
31. 3. 2004 Losnu nebo Mažňáka?! Ondřej  Slačálek
26. 3. 2004 Válka jako pokračování globalizace jinými prostředky Jan  Keller
26. 3. 2004 Bush vyvolal novou kontroverzi