9. 6. 2004
RSS backend
PDA verze
Čtěte Britské listy speciálně upravené pro vaše mobilní telefony a PDA
Reklama
Reklama
Celé vydání
Archiv vydání
Původní archiv

Autoři

Vzkaz redakci

OSBL
Tiráž

Britské listy

http://www.blisty.cz/
ISSN 1213-1792

Šéfredaktor:

Jan Čulík

Redaktor:

Karel Dolejší

Správa:

Michal Panoch, Jan Panoch

Grafický návrh:

Štěpán Kotrba

ISSN 1213-1792
deník o všem, o čem se v České republice příliš nemluví
9. 6. 2004

Putin slubuje mocné Rusko

Keď ruský prezident Boris Jeľcin zaviedol pred desiatimi rokmi podľa amerického vzoru prednášanie výročných správ o stave Ruskej federácie, považovali to Rusi za zbytočnú propagandistickú šarádu. V tohtoročnej správe prezidenta Putina však rozpoznávajú prvky realizmu. Májový prejav Vladimíra Putina o stave Ruskej federácie sa niesol v prevažne optimistickom duchu a predostrel smelé ambície.

Vyše trištvrtehodinový prejav predniesol prezident Putin v mramorovej sále Kremľa pred poslancami oboch komôr parlamentu. Sledovali ho aj milióny televíznych divákov a práve im boli do veľkej miery adresované mnohé prezidentove výroky. Putin ich ubezpečil, že pozná ich starosti a trápenia. Priznal, že 30 miliónov Rusov žije pod hranicou chudoby a nevyhol sa ani kritike nešvárov spoločnosti, vrátane všadeprítomnej korupcie. Za ostatných desať rokov prešla federácia strastiplnou cestou zvratov a chaosu spojeného s divokou privatizáciou a preskupeniu v mocenských špičkách krajiny.

Predovšetkým riadenie hospodárstva sa dostalo do rúk tzv. oligarchov a tí dosadili po dohode s Jeľcinom na post prezidenta Vladimíra Putina. Nová hlava štátu sa však s podriadenosťou voči oligarchom nezmierila a začala ich vytláčať z politického výslnia. V tom si Putin získal podporu ruských občanov, ktorých pohoršovala ostentatívnosť nových superboháčov. V Moskve dnes žije viac miliardárov - a to dolárových - ako v New Yorku, pričom mnohí z nich nevracali svoje rozprávkové zisky do podnikateľských aktivít na ruskom území. Výnimkou je sektor ťažby a prepravy ropy a plynu, ktorý katapultoval Ruskú federáciu v množstve denne vyťaženej ropy na prvé miesto na svete. Tam teraz spolutróni so Saudskou Arábiou a rado by ju predstihlo.

Ako sa dalo čakať, Putin sľúbil občanom zlepšenie životnej úrovne a odstránenie chudoby. Na rozdiel od minulých rokov však poukázal na priamu spätosť zvyšovania príjmov s rastom národného hospodárstva a predovšetkým s produktivitou práce. Podľa jeho slov sa výkonnosť národného hospodárstva zdvojnásobí už v roku 2010. Takéto ružové vyhliadky vychádzajú z predpokladu udržiavania súčasného osempercentného ročného rastu HDP. Ruská ekonomika vďačí za súčasnú expanziu najmä zvyšovaniu vývozu ropy a zemného plynu. Ceny týchto komodít utešene stúpajú a vyhliadky do budúcnosti má Rusko ako exportér veľmi nádejné. Aj keby sa uvoľnilo politické a vojenské napätie na Blízkom východe, ceny by príliš neklesli, pretože dopyt po ruských zdrojoch energie sa určite nezníži. Naopak, takmer isto prevýši ponuku.

Ropu z Ruska by chceli dovážať i Spojené štáty hľadajúce príležitosti diverzifikovať import z Blízkeho východu. Objavil sa už návrh vybudovať ropovody do prístavu Murmansk a odtiaľ tekuté zlato prepravovať do USA. O sibírsku ropu prejavujú záujem aj Číňania, ktorí by privítali ropovody smerujúce opačným smerom - na juhovýchod. Takéto projekty by rado spolufinacovalo aj Japonsko, ktoré vlastnú ropu neťaží. Ruské ropné spoločnosti sú dnes súčasťou svetového ropného trhu a neuniká im ani vzostup nákupov ropy Indiou. Tá pokrýva vlastnou ťažbou ropy a zemného plynu len tretinu svojich potrieb a je nútená dovážať stále viac, ak chce udržať súčasné šesť až osempercentné ročné navyšovanie svojho HDP.

Putin sa preto nemusí obávať o náhly pokles petrodolárových príjmov. Oveľa vážnejšou otázkou zostáva pre neho politické smerovanie Ruskej federácie. Mnohí domáci a zahraniční kritici ho obviňujú, že Rusko zaostáva v uplatňovaní demokracie v reálnom živote. Prezident vraj sústreďuje príliš veľa právomocí do svojich rúk a dusí nezávislé a mimovládne štruktúry. Zavádza údajne tzv. riadenú demokraciu, akýsi benevolentný autoritársky prezidentský režim. Putin tieto obvinenia vo svojej výročnej reči poprel, ale s výhradami. Vyslovil totiž výčitky mimovládnym organizáciám, že neslúžia záujmom Ruska, ale svojim zahraničným chlebodarcom. Zdá sa, že Putin stojí na rázcestí a odmieta viesť Rusko takým smerom, v ktorom by sa ako štát stalo iba ekonomickým priestorom svetového hospodárskeho systému. Na druhej strane ale usiluje o vstup do Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a v zásade už prijal iniciatívy Európskej únie o konkrétnych krokoch, ktoré Rusko učiní, aby sa stalo plným členom. Putin pozorne sleduje postup Číny, ktorá vstúpila do WTO pred troma rokmi a darí sa jej využívať z toho plynúce výhody.

Vládcovia v Pekingu i v Moskve sa vždy báli uvoľňovania centrálnej moci štátu, pretože by to mohlo oslabiť súdržnosť ich rozsiahlych krajín. Členstvo vo WTO ale decentralizáciu a ústup úlohy štátu podporuje. V porovnaní s Čínou má 147-miliónové Rusko s negatívnym populačným rastom v ovplyvňovaní chodu a stratégie WTO zreteľnú nevýhodu. Je to nízky počet obyvateľov. Ak sa Číne podarí o niekoľko rokov zdvojnásobiť hospodársku výkonnosť, svoje národné záujmy bude môcť presadzovať aj vo WTO. Rusko takéto perspektívy nemá a preto sa Putinovi nemožno čudovať, že s decentralizáciou a zhora neriadenou demokratizáciou sa príliš nenáhli.

Zveřejněno s laskavým souhlasem slovenského kulturně politického týdeníku SLOVO

                 
Obsah vydání       9. 6. 2004
9. 6. 2004 Další záporná mezinárodní zpráva o lidských právech v České republice
9. 6. 2004 Třetí zpráva o České republice
9. 6. 2004 "Vladimír Pecha vyskočil z okna"
9. 6. 2004 Skončilo americké nakladatelství, které vydávalo překlady českých knih Robert  Wechsler
8. 6. 2004 Rada bezpečnosti OSN schválila novou rezoluci o Iráku
9. 6. 2004 Skončila včera pro Blaira a Bushe irácká válka?
9. 6. 2004 Co si o rezoluci OSN myslí Iráčané
9. 6. 2004 Česká republika poskytla Registru konvenčních zbraní OSN nekvalitní zprávu
9. 6. 2004 Děsivé dědictví Reaganových let
8. 6. 2004 Politická abstinence Britských listů
9. 6. 2004 Násilí v médiích je odrazem násilí ve společnosti Štěpán  Kotrba
8. 6. 2004 BBC se rozhodla poskytnout svým novinářům ozbrojenou ostrahu
5. 6. 2004 Hospodaření OSBL za květen 2004
9. 6. 2004 Aneb proč místo sečítání tu není závažné upozornění? Miloš  Dokulil
9. 6. 2004 Povrchní Hynek Hanke: lidé, kterými pohrdá, obdivují přírodu jinak
9. 6. 2004 Putin slubuje mocné Rusko Adrian Peter Pressburg
8. 6. 2004 Jařab o kritice výboru OSN: Nejsme přesvědčeni, že "oni" rozumějí dostatečně "naší" realitě Jan  Čulík
9. 6. 2004 V pozoru Antonín Jaroslav Liehm
9. 6. 2004 Masaker na Námestí nebeského pokoja Peter  Greguš
9. 6. 2004 Odmeny manažérov rastú, platy pracujúcich klesajú Jakub  Topol
9. 6. 2004 Drogy hýbou světem Jiří  Šimůnek
9. 6. 2004 Robert Capa: Tváře dějin Jindřich  Zíka
8. 6. 2004 Reagan: "Při krizi mě vzbuďte, i když budu na zasedání vlády"
8. 6. 2004 Ronald Reagan "nebyl velká osobnost"
8. 6. 2004 George Novotny: Soud má nejen moji adresu...
8. 6. 2004 Emil Hakl: Autentické svědectví o světě Jan  Čulík
8. 6. 2004 Blízká setkání Emil  Hakl
8. 6. 2004 Učit se lásce Václav  Dušek
7. 6. 2004 Nový světový řád a jeho neřádné zdroje Marek  Hrubec, Martin  Brabec
7. 6. 2004 Kdo se bojí Michaela Moora Martin  Škabraha
7. 6. 2004 Právo jako nástroj v rukou neschopných Jan  Sýkora
7. 6. 2004 Třetí vlna mystifikace - nástup odložených Jiří  Bystřický
29. 12. 2003 Nenechte si ujít: nový knižní výbor z Britských listů
18. 6. 2004 Inzerujte v Britských listech
22. 11. 2003 Adresy redakce