22. 1. 2004
RSS backend
PDA verze
Čtěte Britské listy speciálně upravené pro vaše mobilní telefony a PDA
Reklama
Reklama
Celé vydání
Archiv vydání
Původní archiv

Autoři

Vzkaz redakci

OSBL
Tiráž

Britské listy

http://www.blisty.cz/
ISSN 1213-1792

Šéfredaktor:

Jan Čulík

Redaktor:

Karel Dolejší

Správa:

Michal Panoch, Jan Panoch

Grafický návrh:

Štěpán Kotrba

ISSN 1213-1792
deník o všem, o čem se v České republice příliš nemluví
22. 1. 2004

Európska obranná stratégia by mala presadzovať demokraciu

Christoph O. Meyer

Neschopnosť dosiahnuť dohodu o návrhu európskej ústavy zatienila schválenie prvej obrannej stratégie EÚ lídrami únie. Dokument by mal byť privítaný ako protiváha európskeho sebauspokojenia, nekoherentnosti a pasivizmu pri vysporiadavaní sa s bezpečnostnými hrozbami, ako sú medzinárodný terorizmus, šírenie zbraní hromadného ničenia a organizovaný zločin. Mohol by tiež prispieť k položeniu napätých európsko-amerických vzťahov na lepší, pevnejší základ.

Napriek tomu je analýza koreňov bezpečnostných hrozieb v stratégii na mnohých miestach neúplná a priveľmi zdôrazňuje tradičné diplomatické, politické a vojenské prostriedky na boj proti nim. Predovšetkým sa dokument vzdáva presadzovania demokracie ako základného politického cieľa, ktorý zároveň niektorým z týchto hrozieb predchádza.

Hovorí sa v nej o cieli "podporiť kruh dobre spravovaných krajín" na východ od EÚ a v stredomorskom regióne. Len sekcia o presadzovaní multilateralizmu spomína dobre spravované demokratické krajiny ako "najlepšiu ochranu našej bezpečnosti".

Vo všeobecnosti však nevysvetľuje, čo termín "dobre spravované" znamená a čo sa pod rozširovaním "dobrej vlády" v skutočnosti myslí. Do termínu by sa totiž mohla zahrnúť aj autokratická vláda, pokiaľ prináša politickú stabilitu, fungujúce spoločnosti a nízku mieru zločinnosti.

* * *

Je typické, že analýza hrozieb v stratégii priraďuje nárast nových foriem terorizmu k "náboženskému fundamentalizmu", ktorý má byť zasa zakorenený v "komplexných príčinách zahŕňajúcich tlak modernizácie, kultúrnu, spoločenskú a politickú krízu a odcudzenie mladých ľudí žijúcich v cudzích spoločnostiach". Aj keď nárast terorizmu sa nedá vysvetliť len jediným faktorom, takéto tvrdenia viac zahmlievajú, ako objasňujú. Nevšímajú si totiž fakt, že nová vlna terorizmu získala mimoriadne silnú podporu -- nech sú to peniaze, bezpečný úkryt, či noví členovia -- od spoločností, ktorým vládnu skorumpované, utláčateľské a občanmi nekontrolovateľné režimy. Nie je náhoda, že šestnásti z devätnástich únoscov z 11. septembra boli občania Saudskej Arábie. Pokiaľ väčšina krajín na Blízkom a Strednom východe neprizná svojim občanom ich podiel na politickom živote, neskončí sa ani radikálna opozícia voči týmto režimom a ich západným ochrancom.

V skutočnosti bolo v oblasti medzinárodných vzťahov len málo oblastí tak komplexne preskúmaných a empiricky doložených, ako takzvaná téza o demokratickom mieri. Tvrdí, že demokracie bojujú medzi sebou omnoho zriedkavejšie, pretože voliči by odmietli finančné a ľudské náklady vojny. Navyše, demokratické praktiky podľa skúseností podporujú vyriešenie politických konfliktov mierovými cestami rovako, ako podporujú vládu zákona a ekonomický rozvoj.

Presadzovanie demokracie určite nie je jednoduché a bez rizík. Kontroverzná invázia USA do Iraku bola čiastočne ospravedlniteľná cieľom rozšíriť demokraciu v regióne. Európania mali dobrý dôvod byť skeptickí v otázke vhodnosti, dokonca aj legitímnosti použiť na presadenie takých cieľov vojenskú silu. Demokracia by však nemala byť poškodená jej spájaním s vojenskou silou. Možno ju presadzovať starostlivo vyberaným a trvalým aplikovaním rôznych nástrojov, časť z nich dokument (stratégia) nazýva "preventívym zainteresovaním sa".

* * *

Druhým dôvodom na vyhýbanie sa "tomu slovu na d" je téza o kutúrnej výnimočnosti. Tá tvrdí, že demokracia nemôže mimo západného kontextu poriadne fungovať. Idea, že politická moc by sa mala zodpovedať tým, ktorí sú ňou ovládaní, a mala by im skladať účty, nie je však obmedzená len na Západ. Výskumy opakovane ukazujú, že ju prijímajú ľudia na celom svete. Je to širší koncept ako slobodé, rovné a všeobecné voľby -- ak sú tie zavedené pred potrebnými zábezpekami, môžu vyvolať násilie voči etnickým či náboženským menšinám.

Demokratické praktiky v jednotlivých krajinách sa preto nemusia zhodovať s modelom európskeho národného štátu, či taviaceho kotla Spojených štátov. EÚ by napriek tomu mala použiť všetky svoje nevojenské schopnosti na šírenie slobody slova a nezávislosti médií, na podporu umiernených síl vo vládach, opozícii a občianskej spoločnosti, rovnako ako na šírenie voľného trhu, ekonomického rozvoja a vzdelávania, aby tak prispela k vytvoreniu politicky angažovanej a na stabilitu orientovanej strednej triedy.

* * *

Nakoniec, politickí lídri by sa mali zdržať priamych referencií na šírenie demokracie, lebo to môže odhaľovať dvojité štandardy a bolestivé kompromisy. Západné krajiny a predovšetkým USA boli dlhý čas slepé voči nedemokratickým praktikám vo svete. V známom prejave z júla minulého roku spôsobil politický obrat v tejto otázke sám prezident George W. Bush.

Mnohé z kompromisov zapríčinila energetická závislosť Západu. Nová bezpečnostná stratégia EÚ správne poznamenáva, že veľká časť zásob fosílnych palív sa nachádza v politicky nestabilných regiónoch sveta. V skutočnosti sú politicky nestabilné čiastočne práve preto, že sa v nich tieto zásoby nachádzajú a podporujú ekonomický systém "života z renty". Neexistuje tu teda potreba zdaňovania, a tým ani zastupiteľskej vlády.

Je tiež pravda, že demokracia môže dať vzniknúť vládam, ktoré sa postavia proti niektorým európskym hodnotám a geopolitickým záujmom. No pokiaľ sa noví vládcovia nebudú snažiť prevrátiť naruby samotný systém, ktorý ich doviedol k moci, či šíriť etnické násilie, sebavedomá, no mierová opozícia voči západným záujmom by mohla byť cenou, ktorú sa za našu bezpečnosť opatí zaplatiť.

Bezpečnostná stratégia vo všeobecnosti presvedčivo argumentuje za viac koherencie, schopnosti a vpred hľadiaceho myslenia pri vysporiadavaní sa s novými bezpečnostnými hrozbami. Posunutie presadzovania demokracie bližšie k centru jej strategických ambícií by len poslnilo jej apel a efektivitu.

Článok bol uverejnený na stránke www.euractiv.sk

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO

                 
Obsah vydání       22. 1. 2004
22. 1. 2004 Případ dr. Kellyho: BBC udělala chyby, ale britská vláda zneužila výzvědné informace k politickým cílům
22. 1. 2004 BBC ve vysílání kritizovala svého generálního ředitele
22. 1. 2004 Ariela Šarona ohrožuje korupční skandál
22. 1. 2004 Služby všeobecného záujmu Brigita  Schmögnerová
22. 1. 2004 ČRo 6 a česká sekce BBC: Kvalitní rozhlasové stanice by měly navzájem spolupracovat Jan  Čulík
20. 1. 2004 Smrt Davida Kellyho: 48% Britů zastává názor, že Blair lhal
22. 1. 2004 Británia chce "ostať v hre"
22. 1. 2004 Európska obranná stratégia by mala presadzovať demokraciu
22. 1. 2004 Co všechno je kulturním dědictvím Evropy? Miroslav Václav Steiner
22. 1. 2004 Dve Európy Radovan  Geist
22. 1. 2004 Mubarak: vztahy Egypta s Libyí jsou opět silné
22. 1. 2004 Líbí se mi multietnická tolerance v USA Ester  Crall
22. 1. 2004 Raghu Rai "Éxposure" Miloš W. Mlčoch
22. 1. 2004 Revolúcia elít Ryszard  Bugaj
22. 1. 2004 Kolobeh elít Martina  Nemethová
22. 1. 2004 Telo abecedy Christina von Braun
22. 1. 2004 Rok Zelené opice v Číně a Japonsku
21. 1. 2004 Čína chystá novelizáciu ústavy Adrian Peter Pressburg
22. 1. 2004 Prerásť cez vlastnú minulosť Adam  Bžoch
22. 1. 2004 Budú na Slovensku predčasné voľby? Martin  Svatuška
22. 1. 2004 Zasnežilo, lenže sa topí Miloslava  Kodoňová
22. 1. 2004 Slovensko: Skončí Lexa za mrežami? Peter  Tokár
22. 1. 2004 Sbohem, právo Petr  Schnur
21. 1. 2004 Finanční dary na nový server Britských listů
29. 12. 2003 Nenechte si ujít: nový knižní výbor z Britských listů
22. 11. 2003 Adresy redakce
31. 12. 2003 Hospodaření OSBL za prosinec 2003
18. 6. 2004 Inzerujte v Britských listech

Budoucnost evropské obrany RSS 2.0      Historie >
22. 1. 2004 Európska obranná stratégia by mala presadzovať demokraciu   
19. 1. 2004 Privatizace veřejného prostoru a "veřejné" násilí páchané na lidech Štěpán  Kotrba
1. 7. 2003 Socánkova amnézie - výuka globálního kapitalismu v Česku Jindřich  Zíka
13. 6. 2003 Korupce při vyjednávání o koupi Gripenů pro ČR?   
24. 4. 2003 Nelogická argumentace, totalita bílého muže a slepá víra v samospásnost lidských práv Štěpán  Kotrba
17. 2. 2003 Francúzsko-nemecký plán obnovil nádej Martin  Kunštek
29. 1. 2003 Američané spolupracují s Ruskem a v Praze to mnozí nechtějí vědět Miroslav  Polreich
7. 8. 2002 Spektakulárně parlamentní konec vojenské špionáže v Čechách Štěpán  Kotrba
26. 7. 2002 Ministr obrany kvůli Srbovi vyhodil šéfa vojenské rozvědky Štěpán  Kotrba
24. 7. 2002 Britským ministrům se nedá důvěřovat, že budou provádět etickou zahraniční politiku   
24. 7. 2002 Velká Británie: předstíráme, že máme etickou zahraniční politiku, ale prodáváme zbraně   
8. 7. 2002 Čas pro českou liberální platformu? Josef  Brož
9. 5. 2002 Ani Slovákom sa do NATO neletí ľahko Lubomír  Sedláčik
16. 4. 2002 Několik vět o nadzvukovém letectvu Hubert  Rozmanitý
18. 3. 2002 Pochybnosti o pozadí zářijových teroristických útoků proti USA sílí Bushka  Bryndová