Podľa neformálnych pravidiel na poste predsedu Komisie rotujú zástupcovia malých a veľkých krajín a predstavitelia ľavicovej a pravicovej časti politického spektra. Po Romanovi Prodim, ktorý pochádza z ľavicového krídla talianskych kresťanských demokratov by mal byť na rade pravicový politik z malého štátu. Medzi uchádzačmi o nástupníctvo patria hlavne kresťanskí demokrati Jean-Claude Dehane, bývalý belgický premiér a podpredseda Konventu o budúcnosti EÚ, luxemburský premiér Jean-Claude Juncker a jeho rakúsky kolega Wolfgang Schüssel.

Z liberálnych politikov sa hovorí o premiéroch Dánska a Belgicka, Andersovi Fogh Rasmussenovi a Guy Verhofstadtovi. Neformálne pravidlá hovoria v neprospech dvoch možných kandidátov z tábora socialistov - gréckeho premiéra Kostasa Simitisa a bývalého predsedu vlády Fínska Paava Lipponena.

Zoznam kandidátov však nie je podľa všetkého úplný. Premiér Írska, predsedníckej krajiny EÚ, dal najavo, že jeho predsedníctvo nehodlá za každú cenu dodržať tradíciu podľa ktorej sú predsedovia Európskej komisie vyberaní spomedzi súčasných či bývalých premiérov členských krajín. Ľavicových uchádzačov pravdepodobne diskvalifikoje prehlásenie najsilnejšej frakcie v Európskom parlamente - Európskej ľudovej strany (EPP) - Hansa-Gerta Pötteringa, podľa ktorého EPP nepodporí kandidáta Strany európskych socialistov.

Podľa zmluvy z Nice, ktorá vstúpila do platnosti v roku 2003, nominuje predsedu Európskej komisie kvalifikovanou väčšinou Európska rada. Navrhnutého kandidáta schvaľuje Euróspky parlament na prvom plenárnom zasadnutí po svojom zvolení. Po súhlase parlamentu môže začať predseda Komisie zostavovať kolégium komisárov.

Prvá schôdza Európskeho parlamentu po júnových voľbách, na ktorej prebehne predstavenie kandidáta navrhnutého Európskou radou na post predsedu Európskej komisie, je plánované na 19.-23. Júna. Nová Komisia sa svojho úradu ujme v októbri.