24. 9. 2003
RSS backend
PDA verze
Čtěte Britské listy speciálně upravené pro vaše mobilní telefony a PDA
Reklama
Reklama
Celé vydání
Archiv vydání
Původní archiv

Autoři

Vzkaz redakci

OSBL
Tiráž

Britské listy

http://www.blisty.cz/
ISSN 1213-1792

Šéfredaktor:

Jan Čulík

Redaktor:

Karel Dolejší

Správa:

Michal Panoch, Jan Panoch

Grafický návrh:

Štěpán Kotrba

ISSN 1213-1792
deník o všem, o čem se v České republice příliš nemluví
24. 9. 2003

Potreba reformy: Česká i slovenská armáda sa stretávajú s podobnými výzvami

Reforma Armády Českej republiky rozvírila v posledných dňoch politické a aj spoločenské dianie v tejto krajine. Nešlo len o reformu samotnú, ale aj o ľudí, ktorí s reformou sú či boli v najbližšom spojení. Už dávnejšie opustil pre nedostatok financií v rozpočtovej kapitole ministerstva obrany svoj post Jaroslav Tvrdík. O niekoľko mesiacov sa stal šéfom Českých aerolínií. Rozporuplné menovanie bývalého profesionálneho vojaka do manažérskej funkcie bolo odôvodnené prechodom na nemecký model riadenia. V jeho šľapajach, aspoň čo sa demisie týka, vykročil aj Jan Vachek, veliteľ vzdušných síl ČR.

Dôvodom je opäť reforma armády. Nie však reforma ako celok, ale jej súčasná, trochu oklieštená podoba. Táto je dôsledkom zníženia pôvodne sľubovanej výšky zdrojov zo štátneho rozpočtu. Z pôvodných 2,2 percenta HDP ostali dve, čo neumožnilo pokračovať v reformovaní armády podľa pôvodných plánov. Nedá sa hovoriť o zásadnej zmene samotnej koncepcie, no dôjde k výraznejšiemu znižovaniu počtu zamestnancov rezortu MO ČR. Vo svojej prvotnej podobe reforma rátala so znížením počtu zamestnancov na 45 tisíc. Súčasný model smeruje k počtu 30 tisíc osôb – 23 tisíc vojakov a asi 7 tisíc občianskych zamestnancov. Z pôvodne plánovaných piatich operačno-taktických veliteľstiev zostanú len dve.

Cieľom reformy je prechod od väčšej a finančne náročnej armády k menšej, špecializovanej a dobre vybavenej a vycvičenej armáde – ako Česi hovoria, armáda 4M, teda mobilná, malá, moderná a mladá myslením. V rámci kolektívnej obrany NATO sa sústredia na oblasť pasívnych sledovacích systémov a ochranu proti radiačným, chemickým a biologickým zbraniam. Práve tieto jednotky patria medzi najlepšie hodnotené zložky aj v našej armáde, nesmieme však zabudnúť na poľné nemocnice či slovenských ženistov.

Reforma armády má už za sebou aj konzultáciu s prezidentom Václavom Klausom. Mal určité výhrady, netýkali sa však reformy. Smerovali k určovaniu rozpočtu pre armádu, ktorý vychádza z HDP. To sa nepáči ani rezortnému ministrovi Miroslavovi Kostelkovi – ideálne by bolo vychádzať z absolútneho čísla. Výhrada prezidenta je však mierne v rozpore s jeho postojom z roku 2000, keď práve jeho ODS zaviazala takzvaným tolerančným patentom vládu vtedajšieho premiéra Zemana vydávať na obranu 2,2 percenta HDP.

Menej ľudí...

Na Slovensku sa rozpočet na MO udržuje vo výške 1,89 percenta HDP (21,6 miliárd korún v r. 2003). Podľa materiálu Ozbrojené sily SR – Model 2010 sa však v roku 2006 predpokladá navŕšenie tejto hodnoty na 2 percentá. V absolútnom vyjadrení by však výdavky spojené s činnosťou MO SR mali každoročne svojím rastom kopírovať rast HDP a udržovať si tak percentuálne vyjadrenie na spomenutej úrovni 1,89 percenta do roku 2006.

Reforma armády v SR nás teda aspoň v percentuálnom vyjadrení v pomere k HDP priblíži k západným susedom. Ako to bude s kvantitou ozbrojených zložiek SR? Oproti stavu z konca roku 2000, keď rezort MO SR zamestnával viac ako 50 tisíc ľudí, majú stavy poklesnúť do roku 2010 na necelých 24 tisíc zamestnancov, z toho takmer 20 tisíc vojakov. Zmena počtov bude v absolútnom vyjadrení približne 26 tisíc s mínusom pred cifrou. Náklady na prepúšťanie počas rokov 2002 – 2006 sa majú vyšplhať na 4,24 miliardy. Táto suma vznikne zvýšením odstupného, umožnením skoršieho výsluhového dôchodku a rekvalifikačnými kurzmi, ktoré bude rezort MO SR organizovať pre uľahčenie prechodu nadbytočných pracovníkov do civilného sektora.

To sú základné fakty modelu 2010. Podľa Vojenskej stratégie SR je „strategickým cieľom Slovenska vybudovanie relatívne malých, ale vysoko kvalitných, primerane vyzbrojených a veľmi dobre vycvičených síl, schopných integrovať sa do kolektívnych obranných mechanizmov NATO“. Teda NATO je jedným z kľúčových hráčov v hre o budúcu podobu nášho vojska. Potreba reformy je jasná, nie je totiž ďalej únosné „držať si“ armádu v dnešnej podobe či nebodaj na úrovni objektívnych síl. Objektívne sily sú stavy potrebné pre rozsiahly konflikt a pracuje sa s nimi aj pri vojnovom mobilizačnom plánovaní. U nás to predstavuje 60 658 osôb a náklady 68,7 miliardy korún.

... iná výzbroj

Ako budúci člen NATO však Slovensko prechádza aj na iný systém hodností či zadelenia jednotlivých zložiek ozbrojených síl. Taktiež sa dosť jasne črtá prezbrojovanie. Predzvesťou bolo oznámenie premiéra Mikuláša Dzurindu z marca 1999, že SR nedovezie z Ruska v rámci deblokácie raketový systém S-300. Dôvodom bola jeho nekompatibilnosť so zbraňovými systémami používanými v členských krajinách NATO. Dnes smer k prezbrojovaniu podporuje zámer nemodernizovať súčasné bojové lietadlá ruskej výroby MIG 29, ale za zdroje týmto ušetrené (samozrejme zďaleka nielen za ne) kúpiť nové viacúčelové lietadlá (18 strojov). Menšia oponentúra z radov „ľudí z fachu“: „Systém S-300 je softvérovo prispôsobiteľný takmer každému prostrediu, a preto neobstojí ako dôvod jeho nedovezenia, že nie je vhodný pre naše hornaté podmienky. K lietadlám, MIG 29 je aj dnes jedným z najlepších strojov vo svojej triede. Preto modernizácia „migov“ by bola rozumnejšia ako nákup „nových“ strojov. Nové totiž nebudú, podľa všetkého pôjde o „olietané“ lietadlá. Zaujímavejšie však budú provízie, ktoré sa pri takýchto miliardových obchodoch točia.“

Bezpečnostná stratégia SR schválená parlamentom uvádza ako životne dôležité záujmy Slovenska zabezpečenie suverenity a integrity demokratických inštitúcií, ekonomického, spoločenského a environmentálneho rozvoja, mieru a stability v Európe a plné členstvo v NATO a EÚ. Dokumenty ako spomenutá Bezpečnostná stratégia, Obranná stratégia či Vojenská stratégia boli nevyhnutným a dlhšie absentujúcim spojivom pre ucelenú víziu obrannej politiky Slovenska. Dnes taktiež nie je prekvapujúce smerovanie do NATO a prispôsobenie týchto dokumentov tomu faktu. Deväťdesiat percent našich hraníc sa dotýka členských štátov aliancie, táto organizácia prebrala úlohu OSN pri riešení a prevencii konfliktov v svete, a preto by sme v nej nemali chýbať. Nevypísanie referenda o vstupe SR do tejto organizácie ospravedlňované politickými programami parlamentných strán, ktoré, až na KSS, vstup podporovali, však ostáva prinajmenšom polemické.

                 
Obsah vydání       24. 9. 2003
24. 9. 2003 Ještě jednou Riefenstahlová: co je podstatou a funkcí umění? Fabiano  Golgo
24. 9. 2003 "Krása" a "styl" Hitlerovy pracovny a problematika mezinárodního copyrightu
24. 9. 2003 Bagdád odňal akreditaci dvěma arabským televizním stanicím
24. 9. 2003 MFD jako hlas Pentagonu? Jan  Čulík
24. 9. 2003 Jeden Hitler a jeden Žid Štěpán  Kotrba
24. 9. 2003 Mlynář škodí Českému Telecomu i českému státu Štěpán  Kotrba
24. 9. 2003 Ředitel zpravodajství ČT: Premisa Vaší stížnosti je nepřesná ! Štěpán  Kotrba
24. 9. 2003
24. 9. 2003 BL "jsou skandálním způsobem pravicové"
24. 9. 2003 Potreba reformy: Česká i slovenská armáda sa stretávajú s podobnými výzvami Peter  Smrek
24. 9. 2003 Balkán: Ospravedlnenie po dvanástich rokoch ako nečakaný krok Anna  Kotúčková
24. 9. 2003 Kovbojský stát Kladno Vojtěch  Polák
23. 9. 2003 Kladenský primátor: Do kontejnerů s nimi !
23. 9. 2003 Rozumí Rada ČRo principům veřejnoprávní žurnalistiky? Jan  Čulík
23. 9. 2003 Prodi versus Giscard: Dva kohouti na evropském smetišti Josef  Brož
23. 9. 2003 Ještě jednou k otázce morálky v umění Jan  Paul
23. 9. 2003 Pokud se chystáte tohle číst, ušetřete si práci Jiří  Lněnička
24. 9. 2003 Európske voľby 2004: výzvy pre Stranu európskych socialistov Nick  Crook
24. 9. 2003 George W. Bush vojnu s teroristami prehral Zolo  Mikeš
23. 9. 2003 Irák je na prodej
24. 9. 2003 11. 9.: Metódy nepriateľa? Ingrid  Králová
23. 9. 2003 Smrt sbližuje, v lidském popelu není rozdíl
80 let od narození Ladislava Fukse
Štěpán  Kotrba
1. 9. 2003 Hospodaření OSBL za srpen 2003