12. 8. 2003
RSS backend
PDA verze
Čtěte Britské listy speciálně upravené pro vaše mobilní telefony a PDA
Reklama
Reklama
Celé vydání
Archiv vydání
Původní archiv

Autoři

Vzkaz redakci

OSBL
Tiráž

Britské listy

http://www.blisty.cz/
ISSN 1213-1792

Šéfredaktor:

Jan Čulík

Redaktor:

Karel Dolejší

Správa:

Michal Panoch, Jan Panoch

Grafický návrh:

Štěpán Kotrba

ISSN 1213-1792
deník o všem, o čem se v České republice příliš nemluví
12. 8. 2003

Diskriminácia černochov zvýšila počet jazzových skladateľov

Rozhovor s ekonómom Williamom Baumolom o presmerovaní talentu

Rodený Newyorčan (81) pôsobiaci na Newyorskej a Princetonskej Univerzite sa stal známy analýzami produkčného procesu, monopolov a rastu v rôznych ekonomických systémoch. Jeho významný prínos je téza o tom, že ekonomický rast nevyplýva zo súťaže v cenách ale zo súťaže v inováciách. V prípade nevhodných podmienok -- ako nedodržiavanie práva -- sa potenciál talentovaných ľudí presúva z procesu inovácií do neproduktívnych oblastí, čo bráni ekonomickému napredovaniu. William Baumol tiež hovorí o možných príčinách japonskej stagnácie, svojej nominácii na Nobelu cenu, najväčších ekonomických objavoch a doteraz neprekonanej efektívnosti trhu.

Autor Miroslav Brada připravil tento rozhovor pro týdeník Respekt, kde vyšel tento týden ve zkrácené verzi. Britské listy tímto publikují Bradův rozhovor s Williamem Baumolem v jeho úplnosti a také v anglické verzi ZDE.

Dodržiavanie práva je pre vznik a zavedenie vynálezu rozhodujúce

  • V článku Entrepreneurship: Productive, Unproductive, and Destructive (1990) píšete, že talentovaní ľudia podstupujú v zaostalej spoločnosti náhradné aktivity so zanedbateľným či záporným spoločenským významom ako finančné špekulácie, zločinnosť, súdne spory atď. Je známe, že zatiaľ čo zaostalejšie Rusko bolo/je viac úspešné v šachu, vyspelejší Západ slávil viac úspechov v technike. Je šach náhradná aktivita pre talentovaných?
  • Talentovaní ľudia môžu vykonávať rôzne činnosti, no podnikanie vyžaduje špeciálny druh talentu. Podnikateľ často nie je vynálezca, ale ten kto dokáže využiť vynález pre zbohatnutie, získanie moci a prestíže. Podnikatelia sú šachistami iba vtedy, ak je to spoločensky prestížna činnosť a aj, pokiaľ je to možné, dobre vynáša.

  • Ak ale talentovaní nemajú prístup k žiadnej prestížnej činnosť, ich pozornosť môže pritiahnuť šach (bez ohľadu na prestíž), ktorý dokáže uspokojiť ich intelekt.
  • Vo všeobecnosti s Vami súhlasím, no tiež si myslím, že preferencie sa medzi ľuďmi značne líšia, pričom niektorí obetujú viac vecí, vrátane záujmov a radosti, preto aby získali peniaze, moc a prestíž.

  • Tiež píšete, že pravidlá hry rozhodujú, či si talentovaní vyberú produktívne alebo skôr neproduktívne činnosti. Znamená to, že Al Capone, Bin Laden či Hitler boli porovnateľne inteligentní ako Edison, Einstein či Stravinský?
  • Einstein a Stravinský neboli pôvodne podnikatelia. Tí nemusia byť vždy geniálni. Sú charakteristickí organizačnými schopnosťami, presviedčaním druhých a ochotou ísť do rizika. Ich talent môže byť veľký ale značne odlišný od talentu výskumníka či skladateľa.

  • Rozlišujete teda "talent pre vedu/umenie" a "talent pre podnikanie". No nadaní majú väčšiu šancu (ako nenadaní) byť úspešní ako v podnikaní, tak aj v umení/vede. Psychológ Spearman v 1904 zistil, že existuje skôr jeden univerzálny talent (takzvaný g-faktor) ako viac špecifických talentov.
  • To môže byť pravda, nie som kvalifikovaný na to odpovedať. Mám ale podozrenie, že nie každý psychológ by v tomto so Spearmanom súhlasil.

  • Keby sa Edison narodil v Afrike, stredoveku alebo kdekoľvek, kde by nemohol uplatniť svoje nadanie, ktorú činnosť by si vybral?
  • Neviem, čo by si Edison mohol vybrať. Možno by vylepšoval zbrane alebo brnenia.

  • Iný scenár je, že by ho ostatní zabili, lebo by nechápali jeho myslenie. Alebo by sa báli, že ich predstihne. Aká je úloha spoločenského pozadia (závisti, práva, hodnôt, kultúry atď) v procese inovácie?
  • Vplyv spoločnosti je rozhodujúci. Vláda zákona je podľa mňa základom toho, aby v spoločnosti nielen vznikali vynálezy ale aby sa aj dostali do širšieho užívania.

  • Salvador Dalí a van Gogh boli porovnateľne geniálni maliari. Zatiaľ čo prvý sa stal bohatý a slávny, druhý bol chudobný a svojho času neznámy. Znamená to, že bol Dalí inteligentnejší alebo mal iba väčšie šťastie na spoločnosť?
  • Ani jedno. Pre mňa to znamená, že van Gogh mal menšie obchodné schopnosti a väčší umelecký talent, zatiaľ čo Dalí bol lepší a oddanejší obchodník s o niečo menším (podľa mňa) umeleckým talentom.

  • Podľa niektorých IQ štúdií sú černosi v priemere menej inteligentní ako belosi. No títo "hlúpejší" černosi boli schopní vytvoriť jazz -- veľmi komplexnú hudbu. Predstavuje jazz náhradnú činnosť?
  • Som viac ako skeptický k štúdiám, podľa ktorých sú černosi menej inteligentní ako druhí. Veľa černochov je veľmi inteligentných a niektorí sú iným spôsobom tiež inteligentní. Povedal by som ale, že dielo talentovaného jazzistu má bližšie k talentu Stravinského.

  • Je ale známe, že černosi boli v USA diskriminovaní. Nemohli byť ani podnikatelia ani vedci ani umelci. Niektorí z nich preto možno presmerovali svoj talent do "neoficiálnej" hudby (jazz) či športu (ako basketbal). Keby černosi neboli diskriminovaní, venovali by menej času jazzu a viac času iným aktivitám.
  • Aj v čase najsilnejšej diskriminácie sa niektorým černochom darilo vo vede, umení a podnikaní, no je pravda, že ich celkový počet bol nízky. Určite máte pravdu v tom, že diskriminácia zvýšila počet jazzových skladateľov a hudobníkov.

  • Po páde socializmu veľa Východoeurópanov zbohatlo skôr známosťami ako efektívnosťou či talentom. Sú peniaze a spoločenský úspech spoľahlivé kritérium talentu a inteligencie?
  • Rozhodne nie. Veľa hlúpych ľudí prišlo k peniazom náhodou, brutálnou silou či jednoduchým podvodom. A pravdaže veľa geniálnych ľudí nie je bohatých.

  • Aké je teda spoľahlivé kritérium pre určenie talentu?
  • To je otázka pre psychológia, nie pre ekonóma.

    Proces inovácie vyžaduje spoluprácu a súťaživosť zároveň

  • Japonci dlhé roky úspešne zavádzali nové technológie. Ako to, že nevedia prekonať stagnáciu zo začiatku 90-ich rokov?
  • Aj keď nie som odborník na japonské hospodárstvo, hlavný zdroj ekonomických problémov vidím v inštitucionálnom a makroekonomickom správaní, obzvlášť v spôsobe, ktorým banky vyberajú tých, ktorým požičiavajú peniaze. Pre Japonsko sa zdá byť typické, že inovácie vznikajú v rámci veľkých podnikov, na rozdiel od Severnej Ameriky, kde vynálezy ako lietadlo, telefón, atď, vymysleli najskôr jednotlivci a následne vylepšili veľké podniky. Možno práve preto je Japonsko lepšie v zlepšovaní vynálezov ako v ich vymýšľaní.

  • Prečo čínska ekonomika -- napriek deficitu demokracie -- posledných 20 rokov stále rastie?
  • Myslím, že ekonomická výkonnosť viac závisí na prítomnosti trhu ako na demokracii, hoci obidva tieto faktory majú tendenciu zlučovania.

  • George Soros v knihe Soros o Sorosovi (1995) hovorí, že socializmus sa rozložil zvnútra, no to isté hrozí aj kapitalizmu. Znamená aféra Enron a Argentínsky krach, že "čistý" kapitalizmus neprežije? Je potrebné reformovať kapitalizmus?
  • Nedá sa očakávať, že nejaký systém navždy prežije. No v krátkodobom horizonte nevidím dôkaz toho, že kapitalizmus zanikne. Pravdaže, reformácia kapitalizmu je želateľná, prostredníctvom tlaku na poctivosť firiem, ochrany prostredia, pomoci chudobným, atď. Ale nezdá sa, že by tieto opatrenia zvyšovali šance aby kapitalizmus prežil dlhšie.

  • Aký očakávate vývoj vo výmennom kurze euro-dolár?
  • Netuším.

  • Zdôrazňujete, že ekonomický rast závisí od inovácií, ktoré vyžadujú skôr spoluprácu ako súťaživosť. Je zásah štátu v tomto procese nevyhnutný?
  • Zásah štátu môže pomôcť rastu a procesu inovácie, najmä keď vláda zaplatí za vynálezy a základný výskum, ktorý by inak žiadny súkromník nerobil dobrovoľne. No nie je potrebné starať sa do spolupráce firiem, na ktorej sa zvyčajne dohodnú samy firmy. Ekonomický rast vyžaduje spoluprácu a zároveň veľmi dynamickú súťaživosť medzi podnikmi.

  • Zo Solowho modelu rastu vyplýva konvergencia, zatiaľ čo podľa Leninovej teórii imperializmu rozvinuté štáty či regióny rastú na úkor zaostávajúcich. Všeobecne narastajúce rozdiely medzi chudobnými a bohatými skôr podporujú Leninovu tézu. Alebo nie?
  • Štatistika naznačuje, že za posledné polstoročie, sa ekonomiky najbohatších 10-25 štátov približovali. Isté zbližovanie je aj v rámci chudobnejších štátov, hoci tie sa stále vzďaľujú od najbohatších ekonomík. Nemyslím si ale, že sa to dá pripísať Leninovej teórii. Napríklad v mnohých zaostalých štátoch hlúpe vojenské junty spravili veľa účinných krokov, ktoré zabránili rastu.

  • Gérard Roland pripisuje nečakaný hospodársky prepad zo začiatku transformácie prerušením produkčných liniek. Istý čas trvá, keď jeden efektívny podnikateľ nájde rovnako-efektívneho podnikateľa a obaja začnú produkovať. Celkový prepad tak vzniká kvôli času stráveného hľadaním. Aké je Vaše vysvetlenie transformačného prepadu?
  • Myslím, že Rolandove vysvetlenie je platná časť príbehu, no tiež istý čas trvá keď sa manažéri naučia ako efektívne riadiť a reorganizovať firmu v súlade s trhom. A pracujúci by nemali poslúchať maximu: "my predstierame, že robíme a oni predstierajú, že nás platia". Netreba zabúdať, že po II svetovej vojne zázračným ekonomikám ďalekého východu trvalo až 10-20 rokov, kým sa začali doťahovať.

  • Ekonóm Jaroslav Vaněk (profesor na Cornelovej Univerzite) v jednom rozhovore povedal, že sláva v ekonómii je umelá a že v USA sa otvorene hovorí o "Chicagskej mafii", ktorá ovplyvňuje kto dostane Nobelovu cenu, na ktorú ste boli aj Vy navrhnutý. Má Vaněk pravdu?
  • Viem, že som bol navrhovaný na Nobelovu cenu, no nemyslím, že Chicagska mafia kontroluje, čo sa udeje v Štokholme. Je možno istým signálom, že som minulý mesiac ako prvý akademický ekonóm prijal v Štokholme prestížnu medzinárodnú cenu za výskum týkajúci sa drobného podnikania.

  • Ktoré ekonomické objavy sú najväčšie a ktoré témy by mali dnešní ekonómovia študovať?
  • Nedá sa určiť, ktoré objavy sú najväčšie. Zaradil by som tam teóriu hodnôt od klasických ekonómov, teóriu firmy od A.A.Cournota, Ricardov zákon komparatívnych výhod, Walrasovu všeobecnú teóriu rovnováhy a Keynesovu analýzu zamestnanosti a inflácie. Nedá sa vymedziť čo by mali ekonómovia študovať. Osobne ale považujem dôležité poznať dôvody, prečo voľný trh dosahuje produktívnosť, inovácie, životnú úroveň a rast neprekonaný dĺžkou trvania žiadnym typom ekonomiky v staroveku či súčasnosti.

    Súvisiace linky:

    Oficiálna stránka W. Baumola: http://www.econ.nyu.edu/user/baumolw/

    Najznámejšie články: http://cepa.newschool.edu/het/profiles/baumol.htm

    http://128.252.177.192/WoPEc/data/Persons/50484850485549488773767673657795666585777976.html"

    William Baumol, MIT press:

    http://mitpress.mit.edu/catalog/author/default.asp?sid=DA5E5E92-FBEC-47C1-A4B1-FA54A4AB568E&aid=639

    Čestné uznanie Americkej asociácie vydavateľov (2003) pre W. Baumola za najlepšiu ekonomickú knihu The Free-Market Innovation Machine: Analyzing the Growth Miracle of Capitalism:

    http://pup.princeton.edu/titles/7310.html

    Hlasovanie o Nobelových cenách:

    1998: http://www.argmax.com/mt_blog/archive/000241.php

    1999: http://www.argmax.com/mt_blog/archive/000250.php

    2000: http://www.amherst.edu/~jsirons/cgidata/viewvote.html

                     
    Obsah vydání       12. 8. 2003
    12. 8. 2003 Blairova zpráva o Iráku zpochybněna
    12. 8. 2003 Pochybnosti o britské vládní zprávě o iráckých zbraních sílí
    12. 8. 2003 Přichází čas pro sjednocenou Evropu? Josef  Brož
    12. 8. 2003 Je to jiný Ivan Svítek?
    12. 8. 2003 Diskriminácia černochov zvýšila počet jazzových skladateľov Miroslav  Brada
    12. 8. 2003 The discrimination of blacks has increased the number of jazz composers Miroslav  Brada
    12. 8. 2003 Pan Hitler by z nás měl radost Ladislav  Kahoun
    18. 7. 2003 Fašismus - vzpoura proti materialismu Zeev  Sternhell
    11. 8. 2003 Mapka Czechteku 2003
    12. 8. 2003 Kto dopláca na geneticky modifikované potraviny Conn  Hallinan
    12. 8. 2003 Asymetrická hospodárska vojna Martin  Kunštek
    12. 8. 2003 Nová agenda - silnejšia Európa Martin  Kugla
    11. 8. 2003 Nedožitých 55 let Jana Palacha Jaroslava  Čajová
    11. 8. 2003 Vývojové trendy: jaký bude svět za 20 let
    12. 8. 2003 Burza terorizmu -- ďalší chorý nápad Zolo  Mikeš
    12. 8. 2003 Dokument úzkoprsého fanatizmu Radovan  Geist
    11. 8. 2003 Zemřít v práci Ignacio  Ramonet
    11. 8. 2003 Spojené státy rozdmychávají jaderný konflikt, který bude obtížné zastavit
    11. 8. 2003 Jak kubánský diktátor hájí svou revoluci Fidel Castro Ruz
    12. 8. 2003 Proč BL publikují bláboly o homosexualitě Vojtěch  Polák
    11. 8. 2003 Hrozba demokracii Michal  Jurza
    4. 8. 2003 Hospodaření OSBL za červenec 2003
    18. 6. 2004 Inzerujte v Britských listech

    Redakční výběr nejzajímavějších článků z poslední doby RSS 2.0      Historie >
    12. 8. 2003 Diskriminácia černochov zvýšila počet jazzových skladateľov Miroslav  Brada
    12. 8. 2003 The discrimination of blacks has increased the number of jazz composers Miroslav  Brada
    12. 8. 2003 Pan Hitler by z nás měl radost Ladislav  Kahoun
    12. 8. 2003 Je to jiný Ivan Svítek?   
    11. 8. 2003 Jak kubánský diktátor hájí svou revoluci Fidel Castro Ruz
    11. 8. 2003 Proč právě EKONOMICKÝ růst? Michal  Rusek
    11. 8. 2003 Zemřít v práci Ignacio  Ramonet
    11. 8. 2003 Česká digitální média VIII.
    Veřejnoprávní multiplex a programové sliby
    Štěpán  Kotrba
    11. 8. 2003 Vývojové trendy: jaký bude svět za 20 let   
    11. 8. 2003 Spojené státy rozdmychávají jaderný konflikt, který bude obtížné zastavit   
    11. 8. 2003 Začínáme jednat s Českým Telecomem o ADSL Miloslav  Sova
    11. 8. 2003 Ještě jednou o České poště Jan  Čulík
    8. 8. 2003 Peltrám potřetí: Úskalí předražených koncepcí a idea možné alternativy Štěpán  Kotrba
    8. 8. 2003 Jak se v ČR kradou platy - další reakce čtenářů   
    8. 8. 2003 Smrt Marie Trintignant: "Elle est belle pour toujours" Josef  Brož

    Týdeník Respekt RSS 2.0      Historie >
    12. 8. 2003 Diskriminácia černochov zvýšila počet jazzových skladateľov Miroslav  Brada
    7. 5. 2003 Xenofobie v českých sdělovacích prostředcích František  Kostlán
    19. 11. 2002 Případ Šafránková: Zrušte trestní stíhání za pomluvu Jan  Čulík
    11. 11. 2002 O náboženském vytržení za stalinismu a o monolitním pohledu na svět Jan  Čulík
    21. 6. 2002 Mít tak jen české noviny Emil  Šíp
    5. 6. 2002 Proč nikdo nemá rád novináře (aneb jsou média vymknuta z kloubů)? Miloš  Čermák
    24. 4. 2002 Na podporu Ivana Breziny proti státnímu šikanování se vybralo 37 150, - Kč Radko  Kubičko
    20. 2. 2002 Hájím svůj návrh správního řádu ČR Jiří  Kaucký
    23. 1. 2002 Ilustrace a karikatura v českém tisku Jan  Paul
    23. 1. 2002 Zeman by neměl podporovat princip kolektivní viny David  Hertl
    26. 10. 2001 Protestuji proti rozhodnutí Miloše Zemana "zlikvidovat Respekt" Jeroným  Janíček
    22. 10. 2001 Fencl spolupracoval s StB, ale "nikomu neublížil"...:) Jiří  Mašek