28. 5. 2003
RSS backend
PDA verze
Čtěte Britské listy speciálně upravené pro vaše mobilní telefony a PDA
Reklama
Reklama
Celé vydání
Archiv vydání
Původní archiv

Autoři

Vzkaz redakci

OSBL
Tiráž

Britské listy

http://www.blisty.cz/
ISSN 1213-1792

Šéfredaktor:

Jan Čulík

Redaktor:

Karel Dolejší

Správa:

Michal Panoch, Jan Panoch

Grafický návrh:

Štěpán Kotrba

ISSN 1213-1792
deník o všem, o čem se v České republice příliš nemluví
28. 5. 2003

Čerstvý vietor v argentínskej politike

Norberto Vilar, Buenos Aires
preklad Radovan Geist

Argentína má nového prezidenta. Volá sa Nestor Kirschner, má 56 rokov a je potomkom švajčiarskych imigrantov. Doteraz, počas desiatich rokov, bol guvernérom provincie Santa Cruz, čiže Patagónie. Je to najjužnejší región našej planéty, ktorému vládnu vetry a chlad z ľadovcov. Obýva ho len asi dvestotisíc ľudí, no je bohatou zásobárňou ropy.

Dnes, už na čele 37-miliónovej krajiny -- lode, ktorá v poslednom desaťročí úplne stratila svoj smer -- sa rozhodol pristúpiť k novátorskému a odvážnemu projektu. Jeho výsledok sa má prejaviť v dvoch oblastiach: upevniť štátnu politiku (zamestnanosť, sociálny systém, verejné vzdelanie) zoči-voči neoliberálnym modelom, ktoré sa na subkontinente presadzujú, a ukončiť dominanciu medzinárodných ekonomických skupín. V tom by sa líšil od predchádzajúcich argentínskych prezidentov -- od vojenských vlád cez diktatúry 70. rokov až po Carlosa Menema, ktorí boli obyčajnými golden boys, zlatými chlapcami, rozmaznávanými Washingtonom.

Treba zdôrazniť, že dnes nie sú v Argentíne "progresívne myšlienky" na najvyšších priečkach štátnej moci vyjadrované "politicky najkorektnejším" jazykom. To dokázal aj prvý Kirschnerov prejav. A nehovoril tak len pred parlamentom počas prezidentskej prísahy. Rovnako sa vyjadril aj na najvyššej medzinárodnej úrovni, najmä počas návštevy lídrov dvanástich latinskoamerických krajín. Boli medzi nimi aj ďalší, ktorých názory sa nezhodujú s politikou liberalizmu a vierou, že kapitalizmus je všeliekom, ktoré presadzuje Medzinárodný menový fond a Svetová banka -- Fidel Castro z Kuby, Jusé Lula z Brazílie, Ricardo Lagos z Čile a Lucio Gutiérrez z Ekvádoru. To, že Biely dom vyslal na stretnutie iba zástupcu "druhej kategórie" -- štátneho tajomníka Mela Maríneza, označili vo svojom stanovisku ostatní za príklad toho, akú dôležitosť americká administratíva summitu prikladá.

Po počiatočných prejavoch a formálnych stretnutiach sa nový argentínsky prezident ujal svojej funkcie. Má pred sebou neľahkú úlohu. Totálny úpadok ekonomiky sa odráža v zastavení splácania dlhov a v nedostatku konvertibilnej meny. Výsledkom je rozvrat sociálneho systému a 57 percent populácie žijúcej pod hranicou chudoby.

Treba pripomenúť, že tento neradostný obraz trvá už štvrť storočia. Posledná krvavá intervencia armády, medzi rokmi 1976 a 1983, zanechala hlboké dedičstvo. Nielen v počte obetí (asi 30 tisíc ľudí "zmizlo" alebo bolo priamo zavraždených), ale aj v myslení celej jednej generácie. A to pretrvalo aj po nastolení demokracie. Nasledujúce desaťročie Menemovej vlády potom priviedlo štát i obyvateľov do slepej uličky. Teraz sa mu, takmer zázrakom, nepodarilo získať moc späť a je už len politickým prízrakom žijúcim v Čile.

Inštitucionálna kríza sa teda rodila počas posledných 25 rokov a v poslednom čase sa len vyostrila. Treba tiež zdôrazniť, že znovunastolenie demokracie v roku 1983 nebolo výsledkom ľudového odporu, ale krachu vojenskej vlády vo vojne s Veľkou Britániou o Falklandské ostrovy-- išlo o absurdné dobrodružstvo, ktoré sa skončilo, ani nie za mesiac, zdrvujúcou porážkou.

Mnohí moji kolegovia, ktorí prídu na návštevu, tvrdia, že nie je ľahké pochopiť takéto zlyhanie štátu. Ktokoľvek rozpozná, že Argentína má už od dvadsiatych rokov minulého storočia najvyššiu úroveň vzdelania na celom americkom kontinente -- vrátane Spojených štátov, lepšiu ako mnohé krajiny v Európe. Je výsledkom politiky predchádzajúcich rokov -- od roku 1880 štát pracuje na masívnej analfabetizácii, podporuje verejné školstvo a zdravotníctvo. Navyše, krajina mala aj otvorenú imigračnú politiku, ktorá do nej priviedla mnoho prisťahovalcov. Mimochodom, aj veľa Slovákov, ktorých komunity žijú v Buenos Aires i vo vnútrozemí. Teraz sa však ich potomkovia opäť usilujú získať štátnu príslušnosť rodičov -- a s ňou, pravdepodobne, nakoniec aj pas Európskej únie.

Dnes sa začína nová hra. Je však veľmi zložitá -- nielenže neexistujú jasné pravidlá, "nepriateľ" má ešte enormné mocenské prostriedky, ktoré je ochotný použiť na ochranu vlastných záujmov. V každom prípade sa však nový líder z Patagónie môže oprieť o podporu väčšiny obyvateľstva. Dúfajú, že zvíťazí a prinesie zmenu.

Nakoniec, to prvé a jediné, čo sa od novej vlády dá žiadať, je celkom jednoduchá neskorumpovanosť pri výkone funkcií a obnovenie dôvery vo verejnú sféru.

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO

                 
Obsah vydání       28. 5. 2003
28. 5. 2003 Amnesty International kritizuje českou vládu a smrt Roma v Brně
28. 5. 2003 Amnesty International: Utrpení, o něž se nikdo nezajímá
28. 5. 2003 Irák: Vůbec žádné zbraně hromadného ničení?
28. 5. 2003 Pád Ameriky: Rozhovor s Emmanuelem Toddem
28. 5. 2003 Neodolatelné kouzlo závisti Zdeněk  Jemelík
28. 5. 2003 Fleet Sheet: Chce se Cyril Svoboda stát komisařem EU, a proto útočí na Kavana? Jan  Čulík
28. 5. 2003 (Z)diskreditovaný štát Damas  Gruska
27. 5. 2003 Praha: Budou o nových stavbách rozhodovat jen jednotlivé městské části?
27. 5. 2003 Chovatelé kuřat znovu používají antibiotika
28. 5. 2003 Je vstup ČR do EU jistý? Michaela  Škardová
28. 5. 2003 Britský válečný korespondent kritizoval mediální magnáty
27. 5. 2003 USA obviňovány z napětí v Bagdádu
28. 5. 2003 Prozatímní vláda v Iráku
28. 5. 2003 Rusko a USA sa po vojne v Iraku opäť opatrne zbližujú Viktor  Kovaľov
27. 5. 2003 Jak spolu bojují Pentagon a americké ministerstvo zahraničí
27. 5. 2003 Chcete si koupit mou ledvinu? Jan  Čulík
27. 5. 2003 Pohlednice z Timoru XI. Jaroslav  Kováříček
27. 5. 2003 Francie: Je Dominique Baudis obětí ďábelských intrik? Josef  Brož
27. 5. 2003 Daniel Cohn-Bendit má stále chuť na politiku Ivo  Krsek
28. 5. 2003 Spokojnosť s referendom strieda obava z chýbajúcej pripravenosti na vstup do EÚ
28. 5. 2003 Akí a v akej Európe Martin  Muránsky
28. 5. 2003 Vsetín nominován na evropskou cenu za ekologickou dopravu
28. 5. 2003 "Vzpurný brněnský antikomunista" před soudem Jan  Čulík
28. 5. 2003 Letní dialog mezi vědou a uměním na Hluboké
28. 5. 2003 Dosud si žádná vláda neuvědomila, že vzdělání je investice Radek  Sárközi
28. 5. 2003 Čerstvý vietor v argentínskej politike
28. 5. 2003 Menšinoví akcionári kopú (na dvere súdu) Vladimír  Bačišin
28. 5. 2003 Do kedy...? Tibor  Moravčík
28. 5. 2003 O státě úplného blahobytu Drahomír  Strouhal
25. 5. 2003 Dobrou zprávu já přináším vám Dominik Joe Pantůček
26. 5. 2003 Chcete mít obsah BL na své stránce?
2. 5. 2003 Hospodaření OSBL za duben 2003
5. 2. 2003 Pošta redakci
18. 6. 2004 Inzerujte v Britských listech

Kuba a Fidel Castro RSS 2.0      Historie >
28. 5. 2003 Čerstvý vietor v argentínskej politike   
16. 5. 2003 Návrat ideológií Jean-Paul  Fitoussy
7. 5. 2003 Globalizace není nová Immanuel  Wallerstein
23. 4. 2003 Padne po Bagdádu také Havana? Zdeněk  Jemelík
20. 3. 2003 Protiamerické a protiválečné protesty koordinuje "neviditelná světová organizace"   
19. 3. 2003 List z Kuby II.: do Mexika na palube "vrtuláka" Cuban Airlines Juraj  Uvíra
13. 3. 2003 List z Kuby I.: rum so šumivým celaskonom Juraj  Uvíra
27. 2. 2003 Spása světa podle Fidela Castra Zdeněk  Jemelík
26. 2. 2003 Na Kubě si připomněli sté výročí narození Julia Fučíka   
3. 2. 2003 Fidel Castro o Iráku a o bídě globalizovaného světa Zdeněk  Jemelík
3. 2. 2003 150. výročí José Martího Fidel Castro Ruz
22. 1. 2003 Kuba a ČR: Studená válka neskončila Zdeněk  Jemelík
30. 12. 2002 Fidel na lopatkách Zdeněk  Jemelík
18. 11. 2002 Dvě rezoluce, USA a ti ostatní Zdeněk  Jemelík
5. 11. 2002 Kde jsou hranice demokracie Petr  Baubín