25. 2. 2003
RSS backend
PDA verze
Čtěte Britské listy speciálně upravené pro vaše mobilní telefony a PDA
Reklama
Reklama
Celé vydání
Archiv vydání
Původní archiv

Autoři

Vzkaz redakci

OSBL
Tiráž

Britské listy

http://www.blisty.cz/
ISSN 1213-1792

Šéfredaktor:

Jan Čulík

Redaktor:

Karel Dolejší

Správa:

Michal Panoch, Jan Panoch

Grafický návrh:

Štěpán Kotrba

ISSN 1213-1792
deník o všem, o čem se v České republice příliš nemluví
25. 2. 2003

Povojnový vývoj v Československu

Cesta k februáru 1948

Na začiatku 60. rokov 20. storočia prebehla medzi československými a čínskymi komunistami veľmi zaujímavá diskusia. Po 20. zjazde Komunistickej strany Sovietskeho zväzu vedenie Komunistickej strany Československa začalo vývoj v ČSR po druhej svetovej vojne charakterizovať ako príklad "pokojnej cesty k socializmu". Čínski komunisti však pripomenuli, že udalosti po druhej svetovej vojne u nás zďaleka neboli "nenásilné". Vari vytvorenie Ľudových milícií alebo čistky sú aktmi nenásilia?

Počas druhej svetovej vojny štáty, ktoré viedli vojnu proti nacistickému Nemecku, uznávali Edvarda Beneša za hlavného predstaviteľa Československa, krajiny, ktorá sa mala po vojne obnoviť. Uznávali, vrátane Sovietskeho zväzu, aj československú exilovú vládu sídliacu v Londýne.

Tragické omyly prezidenta Beneša

Počas prvej svetovej vojny patril Beneš k najbližším spolupracovníkom budúceho prvého československého prezidenta Tomáša G. Masaryka. Po vojne v československých vládach zastával zväčša funkciu ministra zahraničných vecí a po Masarykovej abdikácii sa stal jeho nástupcom. Po drastickej zmene československých hraníc, ktoré nadiktovala konferencia štyroch mocností na jeseň 1938 v Mníchove, abdikoval.

Kľúčovým vnútropolitickým omylom československého prezidenta bolo neuznanie existencie slovenského národa. Dal jasne najavo, že uznanie jeho existencie zo strany českých politikov považuje za vynútené a že má "vedecké" argumenty, ktoré existenciu slovenského národa popierajú. Hlavnou chybou vnútornej politiky už po roku 1918 bolo nepochopenie faktu, že Slovensko je jednoducho iná krajina, s inou históriou a inými pomermi. Napríklad, kým od roku 1848 sa vzťah medzi Čechmi a Nemcami na území českých krajín čoraz viacej vyostroval, na Slovensku nijaký nemecko-slovenský antagonizmus neexistoval. Nemci na území Uhorska boli rovnakou obeťou násilnej maďarizácie ako iné národy a národnosti. Navyše na Slovensku nikdy neobývali súvislé územie, tvorili iba niekoľko ostrovov.

Ešte tragickejším omylom bolo nepochopenie zámerov Stalinovej politiky. Beneš uverejnil názory, ktoré veľmi pripomínali tzv. teórie konvergencie zo 60. rokov minulého storočia. Veril, že po vojne dôjde v ZSSR k demokratizácii a že Stalin bude rešpektovať suverenitu krajín, ktoré oslobodila Sovietska armáda. Akosi nedokázal pochopiť, kto bol napríklad Klement Gottwald a aká bola jeho viazanosť na Stalina.

Tieto omyly a z nich vyplývajúce ilúzie ovplyvnili ďalší vývoj v Československu po vojne.

Systém "ľudovej demokracie"

Budúci charakter československého štátu určoval Košický vládny program. Hoci sa formálne propagovala nadväznosť na prvú Československú republiku, hneď po oslobodení sa uskutočnili také ekonomické a politické zmeny, ktoré znamenali vytvorenie nového usporiadania krajiny. Tento systém sa oficiálne nazýval "ľudová demokracia", hoci sa už vtedy našli kritici, ktorí upozorňovali na paradoxnosť tohto názvu. Demokracia je predsa ľudovláda a čo má vlastne znamenať "ľudová ľudovláda"?

Najrozsiahlejšou ekonomickou zmenou bolo znárodnenie bánk, poisťovní a priemyslu. V tomto smere mali komunisti jednoznačnú podporu sociálnych demokratov. Znárodnenie a pozemková reforma revolučne premenili štruktúru československej spoločnosti. Buržoázia už nemala prakticky možnosť vplývať na ekonomický vývoj krajiny. Odstránili sa dva póly spoločnosti - veľkoburžoázia a sociálne najnižšie postavené vrstvy. Ich príslušníci odchádzali do pohraničia, kde dostávali zariadené byty a pôdu, ktoré zanechali odsunutí Nemci. Najvplyvnejšou ekonomickou silou sa stal štát a vláda, kde mali prevahu komunisti a sociálni demokrati.

Národný front

Politiku československých politických strán charakterizovalo úsilie "odčiniť" dôsledky Mníchova. To znamenalo zmenu zahraničnopolitickej orientácie štátu. Hlavným spojencom namiesto Francúzska a Veľkej Británie, ktoré nás zradili v Mníchove, sa mal stať Sovietsky zväz. Ten sa mal stať hlavnou zárukou proti nemeckej útočnosti. Vnútropoliticky to znamenalo vyriešiť vzťah medzi Čechmi a Slovákmi na základe rovnosti, vyriešiť otázku národnostných menšín ich odsunom alebo asimiláciou (tzv. reslovakizácia maďarskej menšiny). Okrem ekonomických reforiem sa mali uskutočniť aj politické.

Spomienky na stranícky systém predmníchovskej republiky boli negatívne. Vládna koalícia si rozdelila krajinu na pašalíky, kde hlavným predpokladom kariéry bol príslušný stranícky preukaz. Napríklad ministerstvo železníc mali tradične sociálni demokrati. Predvojnové dejiny Československa boli tiež históriou veľkých korupčných afér, za ktorými stáli aparáty politických strán. Navyše rozdrobenosť politických strán mala také dôsledky, ktoré poznáme aj z našej súčasnej skúsenosti, takže sa o nich netreba podrobnejšie rozširovať.

Podľa Košického vládneho programu sa v ČSR dostala k moci vláda Národného frontu. Ten mali tvoriť štyri strany. Komunisti, sociálni demokrati, národní socialisti a ľudovci. Hoci ľudovci o sebe tvrdili, že sú jedinou nesocialistickou stranou, vznikli ešte za monarchie ako kresťanskí socialisti. Lenže tento straníckopolitický systém existoval iba v českých krajinách, na Slovensku najprv existovali iba dve strany - komunisti a demokrati.

Princíp Národného frontu skrýval v sebe povestné "čertovo kopýtko". Opozícia voči vláde sa automaticky stavala mimo zákona. Hegemónom Národného frontu boli od samotného počiatku komunisti, čo im automaticky zaručovalo výhodnejšie podmienky v akomkoľvek konflikte medzi politickými stranami.

Parlamentné voľby v roku 1946

Zvyčajne sa tvrdí, že prvé povojnové voľby v Československu boli slobodné. Lenže za slobodné sa dajú považovať iba v porovnaní s tými, ktoré sa konali po februári 1948. Voliči si síce mohli vyberať medzi rôznymi politickými stranami, ale nemohli sa zakladať nové a princíp Národného frontu vopred určoval, ktoré strany budú tvoriť vládnu koalíciu. Predstavitelia nekomunistických strán v Čechách sa domnievali, že KSČ vo voľbách neuspeje a komunisti budú musieť opustiť mocenské pozície, ktoré obsadili v roku 1945. Mysleli si, že povojnová revolučná vlna už opadáva. Nevideli, že volebný program komunistov je príťažlivý pre značnú časť českého národa, že vyjadruje záujmy nielen robotníkov, ale aj stredných vrstiev a drobných podnikateľov. Iná situácia bola na Slovensku. Tu mala príťažlivejší program Demokratická strana.

Predvolebná kampaň mala búrlivý priebeh. Kým v českých krajinách mala formu konfliktu medzi komunistami a národnými socialistami, na Slovensku komunisti bojovali s demokratmi. V českých krajinách nepresiahla hranicu slovných sporov, no na Slovensku dochádzalo aj k fyzickým konfliktom. Predvolebnú kampaň jeden z lídrov KSČ, Václav Kopecký, charakterizoval slovami: "Kdysi to v Národní frontě vypadalo jako na začátku manželství, v době líbánek, milovali jsme se a nemohli jsme od sebe. Dnes to vypadá jako v manželství po roce. Mrzutosti jsou velké, házíme po sobě hrncema."

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO

                 
Obsah vydání       25. 2. 2003
25. 2. 2003 Krize v Radě bezpečnosti
25. 2. 2003 Jak americká diplomacie sama sebe ochromuje Martin D. Brown
25. 2. 2003 Byl Stalin zavražděn, aby nedošlo k třetí světové válce?
25. 2. 2003 Telemost mezi studenty v Bagdádu a ve Virginii Ivana  Bošinová
25. 2. 2003 Zaútočí Česká republika na USA? Petr  Kuča
25. 2. 2003 Demokratický Irák? Co si myslí norský tisk
25. 2. 2003 Historie amerických intervencí v Latinské Americe a v karibské oblasti
25. 2. 2003 Pocta Alexandru Stichovi Jaroslava  Čajová
25. 2. 2003 Zemřel filozof Karel Kosík
24. 2. 2003 DOKUMENT: Návrh rezoluce USA a Británie k problematice Iráku
24. 2. 2003 Rumsfeld byl ve správní radě podniku, který dodal Severní Koreji technologii pro jaderné elektrárny
25. 2. 2003 Kašubové - neznámí známí Vladislav  Knoll
25. 2. 2003 Konfliktná budúcnosť? Viktor  Kovaľov
25. 2. 2003 Konflikty roku 2003 Viktor  Kovaľov
25. 2. 2003 Alternatívou k vojne je politika Lucia  Waldnerová
25. 2. 2003 Bludy skeptického ekológa Eugen  Gindl
25. 2. 2003 Cesta k februáru 1948 Peter  Greguš
24. 2. 2003 Sterilizácia Rómok: Rasizmus a diskriminácia vo slovenských nemocniciach? Martina  Ferenčíková
24. 2. 2003 O sterilizácii rómských žien Lubomír  Sedláčik
24. 2. 2003 Turecko, Kurdové, sankce a morální válka proti Iráku
24. 2. 2003 Americká strategie národní bezpečnosti a Projekt pro nové americké století
21. 2. 2003 DOKUMENT: Strategie národní bezpečnosti USA
5. 2. 2003 Pošta redakci
4. 2. 2003 Hospodaření OSBL za leden 2003 Jaroslav  Štemberk
24. 2. 2003 Francie a Německo: "Není třeba nové rezoluce OSN"
18. 6. 2004 Inzerujte v Britských listech

Redakční výběr nejzajímavějších článků z poslední doby RSS 2.0      Historie >
25. 2. 2003 Historie amerických intervencí v Latinské Americe a v karibské oblasti   
25. 2. 2003 Byl Stalin zavražděn, aby nedošlo k třetí světové válce?   
25. 2. 2003 Jak americká diplomacie sama sebe ochromuje Martin D. Brown
25. 2. 2003 Cesta k februáru 1948 Peter  Greguš
24. 2. 2003 Další telefonní podvody v Německu Radek  Mokrý
24. 2. 2003 Turecko, Kurdové, sankce a morální válka proti Iráku   
24. 2. 2003 Americká strategie národní bezpečnosti a Projekt pro nové americké století   
24. 2. 2003 Ani Husajnovu diktaturu, ani americký protektorát, ale svobodnou společnost! Ondřej  Slačálek
24. 2. 2003 Rumsfeld byl ve správní radě podniku, který dodal Severní Koreji technologii pro jaderné elektrárny   
24. 2. 2003 Sterilizácia Rómok: Rasizmus a diskriminácia vo slovenských nemocniciach? Martina  Ferenčíková
24. 2. 2003 Kruh okolo HZDS sa uzatvára Juraj  Král
24. 2. 2003 Putovanie pocitovým svetom pacifizmu v Nemeckej spolkovej republiky   
24. 2. 2003 R. I. P. pro zfaulovaného Havla Miroslav  Polreich
24. 2. 2003 Není to válka proti terorismu, ale teroristická válka Pavel  Pecka
21. 2. 2003 Proč Bushe podporují Polsko a Maďarsko? Jan  Čulík

Komunistická idea a její reflexe v politice i teorii RSS 2.0      Historie >
25. 2. 2003 Cesta k februáru 1948 Peter  Greguš
15. 2. 2003 Zabraňme agresivní válce proti Iráku Miroslav  Grebeníček
13. 12. 2002 Rudá záře nad Josefovem Radek  Mokrý
16. 9. 2002 Proč jedná Hana Marvanová ve prospěch KSČM? Jan  Čulík
8. 7. 2002 Stalin a jeho vražedný režim Jan  Trávníček
25. 6. 2002 Je propouštění zaměstnanců ČD výrobou voličů KSČM? Radek  Mokrý
25. 6. 2002 Nedělní Sedmička - duet Klause s Grebeníčkem Petr  Jánský
21. 6. 2002 Karma a komunismus Michal  Rusek
19. 6. 2002 Komunisté už vystrkují rohy, ale nebezpečí jejich návratu nehrozí Karel  Mašita
22. 3. 2002 Jeden den před 64 lety: "Dejte si pozor, my vám již zacpeme hubu"   
17. 2. 2002 Z třešně jablka nesklidíš Pavel  Bráborec
6. 11. 2001 Komunistické myšlenkové postupy v protihavlovském pamfletu Kateřiny Dostálové Zdeněk  Jemelík

T. G. Masaryk a odkaz Republiky československé RSS 2.0      Historie >
25. 2. 2003 Cesta k februáru 1948 Peter  Greguš
5. 2. 2003 Slováci a Česi v jednom štátnom útvare Daniel  Šmihula
28. 1. 2003 České postoje: Hus i Švejk jako obrana proti útlaku Kathryn  Murphy
28. 1. 2003 The significance of Jan Hus for Czech history Kathryn  Murphy
27. 1. 2003 Koho na Hrad, that is a question... Ivo V. Fencl
25. 1. 2003 Domácí štěstí: jak probíhaly volby prvních československých prezidentů   
14. 1. 2003 PODIVEN: Manipulace s dějinami první republiky Věra  Olivová
10. 1. 2003 Devítihlavá saň česko-slovenské státnosti Štěpán  Kotrba
25. 10. 2002 Prezident jako rovnější mezi rovnými Josef  Trnka
20. 9. 2002 Pomníky mezi námi Marcela  Hutarová
19. 9. 2002 Budou se za rok za dva i ve Washingtonu před Masarykovým pomníkem válet ohryzky? Jaroslava  Čajová
21. 6. 2002 Čecháčkové Emil  Šíp
21. 6. 2002 TGM: Politiku rozumnou a poctivou Milan  Grus
10. 4. 2002 Benešovy dekrety, česká politika a pasti tradice Václav  Žák