Rektor bratislavskej Univerzity Komenského, Ferdinand Devínsky (ako sme aj na našich stránkach zachytili, dal sa na politickú dráhu ako kandidát strany SDKÚ premiéra Dzurindu) pred časom varoval, že klesanie úrovne slovenského stredného i základného školstva je rok od roku markantnejšie. Prorocky hovorí, že ak tento trend nebude zvrátený, môžu byť v konečnom dôsledku naše diplomy bezcenné. Predseda vlády Mikuláš Dzurinda ale doteraz nesľúbil komplexné riešenie. Ťažko by aj mohol, keď reč je v prvom rade o peniazoch. Celková zadĺženosť univerzít sa šplhá ku sto miliónom korún. Vláda z toho však nevykryje všetko, so šalamúnskym zdôvodnením, že takto by boli školy málo motivované šetriť !

Premiér napriek svojim návštevám univerzitných ustanovizní a besedách so študentmi, akoby nevidel reálny stav vecí. Na snahu držať sa na špici vývoja svojich odborov totiž už mnohí pracovníci museli dávno rezignovať. Ako aj inak v situácii, keď napríklad katedra Filozofickej fakulty UK oprávnená vykonávať magisterské i doktorandské štúdium, disponovala na celý rok sumou cestovných nákladov - tisíc korún. To už nemožno nazvať ani reštrikciou, iba ak cynickým výsmechom.

Zameťme si však pred vlastným školským prahom. "Korupcia bola, je, a neviem či aj po realizácii vládneho programu bude. Ale v nejakej forme asi áno." Toto si myslí jeho magnificencia Devínsky. Ak takto hádže flintu do žita aj najvyšší akademický pohlavár, možno nie preto, že by mu daný stav vyhovoval, ale proste nevidí reálne uskutočniteľné východisko. Nedávno vyhodili z právnickej fakulty UK profesorku, u ktorej podozrenia z obohatenia na úkor uchádzačov o štúdium dosiahli neuveriteľných 16 miliónov korún. Používala aj voči svojim kolegom najhrubšie metódy mafiánskeho nátlaku. Lenže i toto by sotva vyplávalo na povrch, keby ctená spectabilita nebola "nenažraná", až začali po anonymných chodiť aj podpísané udania, a vec už nebolo možné ďalej diskrétne obchádzať. Žiaden div, že do takýchto dusných pomerov sa nijako nehrnú - o ostatných biednych podmienkach ani nehovoriac - mladí nadaní ľudia. Nejedna katedra bude preto pri hroziacom takmer spoločnom hromadnom odchode kľúčových funkcionárov do penzie, zápasiť o svoje personálne prežitie.

Mikuláš Dzurinda má za cieľ aby aj u nás pokračovalo vo vysokoškolskom štúdiu okolo 30 percent populácie, ako je vo vyspelých krajinách zvykom. Ibaže prijatím do školy ako takým, nemôže byť vec vybavená, stojí len na začiatku. Apropó - prijatie. Je verejným tajomstvom, ktoré koniec koncov priznal v záchvate úprimnosti aj český (jeho slovenský kolega na to zrejme nemá odvahu) minister školstva Eduard Zeman, že prijímacie skúšky vo svojej tradičnej, postsocialistickej podobe, neplnia absolútne svoju funkciu zisťovania, kto má na štúdium najlepšie predpoklady. V podobe testov, preverujúcich množstvo nabifľovaných faktických poznatkov, predstavujú len rodičovskou verejnosťou ako - tak akceptovaný filter na elimináciu nadmerného počtu štúdiachtivých uchádzačov. Diskrétny náznak, že o tomto "verejnom tajomstve" zainteresovaní dobre vedia, bolo aj verejné upozornenie nedávno rezignovaného ministra školstva SR Milana Ftáčnika, že vysoké školy by nemali robiť prijímacie skúšky s iným obsahom, ako zo stredoškolskej látky. Lenže aj toto upozornenie má iba odporúčací charakter a nevieme o tom, že by sa ho ledva zorientovaný Ftáčnikov nástupca pokúsil overiť, či je sa neminulo účinkom.

Jediným rozumným východiskom by bolo radikálne riešenie: zrušiť prijímacie konanie úplne. Nároky škôl by veľmi rýchlo vyselektovali menej schopných. Výhovorka, že na to chýbajú prostriedky, neobstojí. Ako vyčísliť celospoločenské škody vznikajúce z toho, že mnohí mladí ľudia zdatní vo svojom odbore záujmu, stroskotajú v testoch napr. na dátumoch vládnutia stredovekých monarchov, či presnom pomenovaní funkcií terajších politikov?